Tank mu rozstrieľal byt, spravil pamätnú tabuľu. Za to ho vypočúvala ŠtB, vyhodili ho z komunistickej strany. Napokon sa do strany vrátil, po roku 1989 mu druhú tabuľu ukradli.
KOŠICE. Sochára Arpáda Račka zastihol príchod okupačných vojsk do Košíc v jeho byte. „Práve sme večerali, keď tank zastal pod oknami a z guľometu začal nezmyselne páliť ,“ spomína autor prvej oficiálnej pamätnej tabule obetiam okupácie Košíc.
Mal 38–rokov a s manželkou a dvomi synmi bývali na štvrtom poschodí. Okupanti rozstrieľali všetky okná, okolo uší im svišťali guľky.
„Išlo o život. Decká som v panike odviedol do kúpeľne, hodil som ich do vane. V byte narátal štrnásť projektilov. Jeden bol v skrini v detskej izbe, ďalší v spálni.
Sochár v priebehu niekoľkých dní vytvoril z bieleho mramoru a bronzu pamätnú tabuľu. Koncom septembra ju v tichosti nainštaloval na budovu Tuzexu. Práve tam zastrelili Ladislava Martoníka, trubkára z kaviarne Slávia.
Ešte niekoľko dní po okupácii bola na stene jeho krv. Na tabuľu napísal šesť mien. Dnes si už nepamätá, odkiaľ mal informácie. „Pravdepodobne z novín.“
Po pár mesiacoch tabuľa zmizla, ráno našiel len úlomky mramoru a tehál. Jeden som si zobral na pamiatku.“
Výsluchy na ŠtB
Račko dostal asi rok a pol po okupácii predvolanie na výsluch, vypočúvali ho v Bratislave v sídle Štátnej bezpečnosti. Pamätá si, že ho vypočúval vyše hodiny nejaký súdruh Farkaš. Celý čas naňho svietili reflektorom.
„Hovoril, že s tabuľou som to prestrelil, že ako akademicky vzdelaný človek som musel vedieť, že išlo o kontrarevolucionárov. Ja som mu odpovedal, že za to, čo sa odohralo, môžeme všetci. A keď sa to stalo, sme povinní vzdať nevinným obetiam úctu.“
Ďalšie výsluchy absolvoval v Košiciach, ŠtB ho preverovala, vylúčili ho z komunistickej strany, do ktorej sa však ešte vrátil a pred novembrom 1989 bol dokonca predsedom krajskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Druhý pokus
Po nežnej revolúcii zhotovil Račko, autor známej sochy maratónca, ale aj päťmetrovej bronzovej podobizne Lenina, ktorá leží v depozite, spolu so synom Vladimírom vernú kópiu tabule z roku 1968.
Chceli ju umiestniť na pôvodnom mieste. „Aj sme ju tam 21. augusta 1990 postavili a opreli o múr. Skúšal som získať súhlas majiteľa budovy i mesta na jej inštaláciu. Vtedajšie vedenie mesta mi povolenie nedalo. A tabuľa po niekoľkých týždňoch zmizla.“
Informácia o ďalšej rošáde s obeťami invázie ho rozhorčila. „Ľudia, ktorí tragicky zahynuli, si to nezaslúžia.“
Hovorí, že autora novej tabule Gabriela Kladeka po novembri 1989, keď bol Kladek čelným predstaviteľom VPN prosil, aby povolili osadiť jeho tabuľu. „Vykrúcal sa kadejako. Nakoniec ma zosmiešnil v jednom dokumente. Ale teraz mi je to už jedno.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
