KOŠICE. Na inváziu armád piatich štátov Varšavskej zmluvy v roku 1968 doplatilo svojím životom v Košiciach viac ľudí, ako sa doteraz oficiálne uvádzalo.
Nezomieralo sa totiž len pri streľbe 21. augusta na Námestí osloboditeľov, kde obyvatelia popoludní zastavili vojenskú kolónu a vojaci spustili paľbu do davu.
K siedmim občanom zabitým guľkami na tomto mieste pribudli v zozname obetí, ktorý k výročiu augustových udalostí aktualizoval Ústav pre štúdium totalitných režimov Českej republiky, mená dvoch usmrtených Košičanov.
„Spracovali sme osudy ľudí, ktorí prišli o život na území Československa v dôsledku augustového vstupu vojsk a ich pobytu do 31. decembra 1968. Sú tu zahrnuté nielen obete priameho násilia, ale tiež dopravných nehôd a iných tragických udalostí s účasťou okupačných armád,“ hovorí historik Milan Bárta.
August 1968 v Košiciach. Unikátne fotky, ktoré ste ešte nevideli
Pozrite si fotogalériu >>
Dezertér v Kavečanoch
S kolegami skúmal najmä fondy Generálnej prokuratúry, bezpečnostných a policajných zložiek, vládneho splnomocnenca pre záležitosti dočasného pobytu sovietskych vojsk v ČSSR a ďalšie archívy.
Narazili na prípad Jána Bajtoša. Povolaním štábny kapitán ŠtB zomrel 14. septembra rukou sovietskeho dezertéra, ktorý sa ukryl v jeho chate v Kavečanoch.
Do záhradkárskej osady Suchá dolina prišiel na motocykli so synom, a keď videl rozbité zámky, poslal ho po pomoc do susedných chát.
„Vyzbrojil sa sekerou a chcel zlodeja zadržať. Syn počul streľbu, a keď sa vrátil, ležal otec postrelený,“ opisuje na základe dobových dokumentov český ústav.
Páchateľom bol vojak Grigorij Grigorijevič Aleksejčuk. Pátracím jednotkám unikal viac ako mesiac. Po zadržaní sa k skutku priznal, bol odsúdený na pätnásť rokov v nápravnovýchovnom tábore.
Tanky vzbudzovali hrôzu i zvedavosť. Košičan sa išiel opýtať, prečo prišli. Foto: archív
Rodina dostala stotisíc
„Zbeha usilovne a dlho všade hľadali. Nakoniec ho na políciu prišiel prezradiť muž z dediny za Košicami, u ktorého sa skrýval. Bol ozbrojený, ale chytili ho, keď spal,“ spomína dnes Bajtošova manželka.
V čase smrti manžela mala tridsať rokov. Spolu mali troch synov a za smrť otca dostala rodina odškodnenie stotisíc korún.
„Vojenskí dezertéri predstavovali pre svoje okolie veľké nebezpečenstvo. Sovietskymi vojenskými orgánmi boli bez milosti stíhaní,“ píše k tomu ústav vo svojej publikácii k obetiam okupácie.
Druhá doteraz neznáma obeť je Igor Šablatura. Štrnásťročný chlapec sa 5. októbra hral so svojím bratrancom v tábore sovietskej armády na lúke v Košickej Novej Vsi.
Vojaci im dali svoje samopaly. Vyšiel náhodný výstrel a Ignáca zasiahol do hlavy. Bol na mieste mŕtvy.
V článku o kriminalite okupačných síl v roku 1968 historik Lukáš Cvrček uvádza, že celkovo bolo v Československu zaznamenaných pätnásť prípadov požičiavania zbraní deťom.
Český ústav zrekonštruoval aj udalosť z 12. septembra v obci Malá Ida pri Košiciach. Tragická bola aj pre zahraničných vojakov a je výnimočná tvrdým trestom pre páchateľa.
Odvážni mládenci. Do okupantov sa pustili s veľkou vervou. Foto: Rado Mlýnek
Rusi strieľali aj po sebe
V miestnej krčme popíjali sovietski vojaci aj s dôstojníkom a poddôstojníkom. Na miesto dorazila ďalšia skupina s dôstojníkom a chceli opitých vojakov vyviesť von.
Pred krčmou došlo medzi dvoma vojakmi k roztržke a streľbe. V zmätku začali páliť zo samopalov aj ďalší vojaci sediaci na obrnenom transportéri.
Zahynul sovietsky poručík, traja vojaci boli zranení. Ťažké zranenia utrpel aj miestny občan Štefan Sabol (na archívnej snímke).
Povolaním vedúci závodnej stráže zomrel o štrnásť dní v Závodnom ústave národného zdravia v Šaci.
Podľa historikov bol incident v Malej Ide jedným z mála prípadov vraždy alebo usmrtenia pri dopravnej nehode okupačnými vojakmi, pri ktorých sa zistil vinník.
Vyšetrovanie väčšiny podobných udalostí totiž končilo konštatovaním, že páchateľ nebol odhalený.
„Rozsudky sovietskych súdov sa pohybovali v rozmedzí 3 - 4 rokov odňatia slobody. Výnimkou bol vrah Sabola a svojho veliaceho dôstojníka odsúdený k trestu smrti. Pravý dôvod tvrdosti sovietskych sudcov je v tomto prípade očividný,“ uvádzajú k tomu Bárta a Cvrček.
Výmena pamätných tabulí
Mená „nových“ košických obetí pravdepodobne budú na pamätnej tabuli, ktorú dnes na bývalej budove Tuzexu na Hlavnej ulici odhalí primátor Richard Raši (Smer).
Mesto o tom vopred odmieta informovať, rovnako ako o nedávnej demontáži pôvodnej tabule, ktorá bola dielom košických výtvarníkov Petra Kalmusa a Jozefa Kužidla. Uvádzala šesť obetí a inštalovaná bola v roku 1991.
Autorom novej tabule je historik umenia Gabriel Kládek. Povedal, že na jej bude deväť mien, ktoré zistil vlastným dvadsaťročným výskumom.
Námestie osloboditeľov. Pri streľbe tu zomrelo sedem ľudí. Postrelení boli aj na Prešovskej a Moldavskej ceste aj Triede Sovietskej armády. Foto: Rado Mlýnek
Kliknutím infografiku zväčšíte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
