Agentúrny materiál sme nahradil autorským článkom redakcie Korzára a SME.
KOŠICE. Pri príležitosti 45. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Košíc odhalil v stredu primátor mesta Richard Raši (Smer) na Hlavnej 7 novú tabuľu s menami obetí násilného aktu. Vyvolala vášnivé emócie a diskusie.
Po 22 rokoch totiž nahradila pôvodnú z roku 1991 s menami šiestich Košičanov, ktorí zomreli, respektíve boli smrteľne zranení okupantmi 21. 8. 1968.
Navrhol ju košický výtvarník Peter Kalmus a mená mŕtvych ručne vysekával tri mesiace spoluautor Jozef Kužidlo.
Autorom novej tabule je košický historik umenia Gabriel Kladek, ktorý vraj 20 rokov skúmal, hľadal a nakoniec objavil ďalšie tri obete okupantov.
Návrh pamätníka neprešielObete
Kto pribudol
Bartolomej Horváth pracoval 21. augusta 1968 na stavbe nového hotela Slovan, z ktorého hádzali na sovietsku kolónu tehly. Strely ho zasiahli do brucha a ľavej ruky. Zomrel 11. septembra 1968.
Štábneho kapitána Štátnej bezpečnosti Jána Bajtoša zastrelil 14. septembra 1968 zbeh sovietskej armády Grigorij Grigorijevič Aleksejčuk, keď ho Bajtoš nečakane našiel na chate, kde sa skrýval. Zbeha zadržali, k činu sa priznal, odsúdili ho na 15 rokov väzenia.
Štrnásťročného Ignáca Šablatúru zastrelil 5. októbra 1968 v tábore sovietskych vojakov nad Košicami jeho bratanec. Chlapci sa hrali so samopalom,ktorý im požičal jeden z okupantov. Náhodný výstrel zasiahol Ignáca do hlavy. Bol namieste mŕtvy.
Redaktori denníka Korzár však už minimálne pred štyri rokmi upozorňovali vtedajšieho primátora mesta Františka Knapíka (KDH) na to, že na pamätnej tabuli by malo byť určite aspoň meno Bartolomeja Horvátha, 21-ročného muža, ktorého okupanti ťažko zranili 21. 8. 1968.
Podľa nami zistených skutočností vedenie mesta v roku 1991 nesúhlasilo s jeho menom na tabuli.
Knapík sľuboval nápravu, ale nič z toho nebolo. Vlani na podnet Korzára prisľúbil doplnenie Horváthovho mena a prípadne i ďalších primátor Raši.
Sľub splnil, ale zdá sa, že nie až tak dokonale, ako by to malo byť. Kým vedenie mesta zorganizovalo spomienku na august '68 na tretiu popoludní, Kalmus urobil svoju vlastnú už o 2 hodiny skôr.
„Na tabuli by mali byť mená obetí z 21. augusta a nie aj ďalší, ktorí zahynuli neskôr,“ tvrdí Kalmus.
„Potom tam môžeme pokojne dať ďalších tisíc mien ľudí - obetí okupantov, zomretých v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Takže tí noví, Šablatúra či Bajtoš, tam nemajú čo hľadať. Nie sú priame obete invázie z 21. augusta. Pre takých sme navrhovali iný pamätník, kovový hrdzavý strom s doskou v slovenskej, českej, nemeckej a anglickej jazykovej mutácii s menami ďalších obetí okupácie. Návrh dokonca získal aj ocenenie, ale nakoniec ho zavrhli.“
Urobili pravopisnú chybu?Oficiálnemu odhaleniu tabule a spomienkovému stretnutiu predchádzala akcia košických aktivistov na rovnakom mieste.
Kalmus už v marci v roku 2011 vyvolal rozruch pri odhaľovaní sochy Jánosa Esterházyho v Košiciach, keď sa jeho bustu snažil zabaliť do toaletného papiera.
Podľa Kalmusa jediný, kto má právo byť na novej pamätnej tabuli je, okrem pôvodných šiestich, len B. Horváth.
Opodstatnenosť ďalších dvoch je vraj dosť sporná. Nehovoriac o tom, že kým na pôvodnej tabuli, ale i v historických záznamoch, bola jedna z obetí celé roky uvádzaná ako Ivan Schmiedt, na novej tabuli ho napísali bez „e“, čiže pravdepodobne s pravopisnou chybou.
„Dal som pripraviť tabuľu presne podľa návrhu komisie a veríme všetci, že po 45 rokoch je zoznam obetí komplexný,“ uviedol o odhalení tabule Raši.
Ďalej k téme:
Ďalej k téme: August 1968 v Košiciach. Unikátne fotky, ktoré ste ešte nevideli Obetí augusta 1968 bolo v Košiciach viac, ako sa uvádzalo
Primátora obvinil zo zneužívania mociV tom momente k nemu pristúpil Kalmus so slovami: „Vy sa nehanbíte porušovať ľudské práva? Zákerne ako normalizátori ste odstránili tabuľu autorov. Nehanbíte sa zneužívať ako primátor mesta na svoje politické ambície politickú moc?“
Raši na to pokojne reagoval, že tabuľa, ktorá je majetkom mesta Košice, bola odložená protokolárne do depozitu a neboli porušené žiadne autorské práva.
„Deklaroval som, že tabuľa nebude žiadnym politickým aktom, napriek vyjadreniam zástupcov klubov SDKÚ a KDH, že o tom neboli informovaní. Nemajú byť o čom, na rozdiel od pána Kalmusa, ja som v bývalom režime mal 18 rokov, nebol som aktívny v žiadnej komunistickej strane, a tak ako ostatní študenti som bol na námestiach. Osobné spory a nenaplnené ambície si pán Kalmus musí vyriešiť sám so sebou.“
Protest Petra Kalmusa a jeho prívržencov.
Nechcel to spolitizovaťPrimátor, podľa jeho slov, nechcel celú záležitosť spolitizovať, chcel sa vraj tomu vyhnúť, preto novú tabuľu neriešil cez mestské zastupiteľstvo, ale zaplatil ju z vlastného vrecka. Malo by ho to vyjsť na necelých 800 eur.
Zaujímalo nás, či mesto informovalo príbuzných Bajtoša, Horvátha a Šablatúru, že mená ich synov či otcov budú na pamätnej tabuli.
„Zatiaľ som akúkoľvek komunikáciu na akúkoľvek stranu, vrátane žijúcich príbuzných obetí, nechal na odbornú komisiu,“ odpovedal primátor.
„Čo sa týka mena jednej z obetí, čiže údajnej pravopisnej chyby, pán Kladek tvrdí, že je to v poriadku.“
"Na Ústav súdneho lekárstva bol v tej dobe robený obrovský nátlak. Skutočnosť, že mu nepodľahli a uchovali faktografické dokumenty v neporušenom, hodnovernom stave, je pre mňa najpríjemnejším prekvapením posledných rokov," hodnotí svoj dlhoročný výskum Kladek.
Spomínali na obeteOficiálna bilancia košických obetí z 20. na 21. augusta 1968 je teda 9 mŕtvych, 36 ťažko a 28 ľahko zranených.
Počtom obetí sa Košice zaradili na prvé miesto v celom bývalom Československu. Tragicky zosnulých spoluobčanov si v stredu obyvatelia mesta uctili tradične minútou ticha a kyticami kvetov.
S hlbokou úctou a pietou spomínali na 9 zabitých: Ivana Schmidta, Michala Hamráka, Jána Hatalu, Bartolomeja Horvátha, Jána Lászlóa, Jozefa Kolesára a Ladislava Martoníka. Od utorka sú pri nich aj mená Jána Bajtoša a Ignáca Šablatúru.
Primátor Richard Raši a autor myšlienky novej tabule Gabriel Kladek.
Výskum počtu a mien obetí sa ešte neskončilMontáž novej pamätnej tabule v Košiciach už vopred sprevádzali dohady a tajnosti zo strany mesta.
KOŠICE. Okupácia Československa si podľa Milana Bártu z pražského Ústavu pre štúdium totalitných režimov vyžiadala medzi 21. augustom a 31. decembrom 1968 v Čechách a na Slovensku 108 mŕtvych, okolo 500 ťažko a ďalšie stovky ľahko zranených.
„Nedá sa nikdy s istotou povedať, že zoznam obetí je definitívny. Rok 1968 môžeme síce považovať z pohľadu nášho výskumu za uzavretú kapitolu, nedá sa ale vylúčiť, že sa objavia aj nové mená,“ hovorí Bárta, spoluautor publikácie Obete okupácie.
Ani Peter Jašek z Ústavu pamäti národa v Bratislave, ktorý sa invázii vojsk Varšavskej zmluvy systematicky dlhodobo venuje, nepovažuje doteraz zdokumentovaná počet obetí za definitívne uzavretý.
„Výskum okupácie a jej dôsledkov nie je ukončený, naďalej pokračuje. Môžeme sa dočkať ešte nových zistení.“
Priame a nepriame obeteNa novej tabuli pribudli mená Jána Bajtoša, Bartolomeja Horvátha a Ignáca Šablatúru.
Bartolomej Horváth pracoval 21. augusta 1968 na stavbe nového hotela Slovan, z ktorého hádzali na sovietsku kolónu tehly. Strely ho zasiahli do brucha a ľavej ruky. Na následky zranení zomrel 11. 9. 1968.
Štábneho kapitána štátnej bezpečnosti Jána Bajtoša zastrelil 14. 9. 1968 zbeh sovietskej armády Grigorij Grigorijevič Aleksejčuk, keď ho Bajtoš nečakane našiel na chate, kde sa skrýval. Zbeha zadržali 17. 10. 1968 v Košiciach. K činu sa priznal. Odsúdili ho na 15 rokov väzenia.
Štrnásťročného Ignáca Šablatúru zastrelil 5. 10. 1968 v tábore sovietskych vojakov nad Košicami jeho bratranec. Chlapci sa hrali so samopalom, ktorý im požičal jeden z okupantov. Náhodný výstrel zasiahol Ignáca do hlavy. Bol na mieste mŕtvy.
Podľa Milana Bártu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe, ktorý tieto prípady podrobne pozná, všetkých troch treba rátať medzi obete, hoci Bajtoša a Šablatúru dkôr medzi nepriame. „Nebyť okupácie, možno by nezahynuli.“
„V tom prípade by malo byť na novej pamätnej tabuli aj meno Košičana Milana Maxu, ktorý zahynul po zrážke jeho motocykla so sovietskym vojenským vozidlo, ktoré mu nedalo prednosť v jazde. A takýchto obetí bolo zrejme nielen v Košiciach viac,“ argumentuje autor pôvodnej tabule Peter Kalmus.
Kalmus obvinil Rašiho zo zneuživania moci.
Chyba v mene(?)Medzi obeťami okupácie Košíc bol aj Ivan Schmiedt. Jeho meno je uvedené na novej i starej tabuli. Akurát, že na novej chýba v priezvisku písmeno e.
Gabriel Kladek vylučuje akýkoľvek omyl: „Vychádzal som z dokumentov overených odborníkmi, napríklad z pitevnej správy, v ktorej bolo meno Schmidt.“
Peter Jašek z Ústavu pamäti národa, ktorý dokumentoval aj košické obete, hovorí, že na základe informácií, ktoré sa ústavu podarilo získať, bola táto obeť „jednoznačne identifikovaná ako Schmiedt“.
Na webstránke ÚPN je aj snímka jeho hrobky. Aj na nej je vytesaná táto verzia priezviska.
„Myslím si, že meno by sa malo uvádzať, ako je na náhrobku. Pokiaľ autor nemá presvedčivé oficiálne dokumenty, napríklad jeho rodný alebo úmrtný list, meno na tabuli by mal opraviť.“
Rovnako je meno Ivana Schmiedta uvedené aj na webe Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe. Podľa Milana Bártu boli skomoleniny mien častým problémom pri ich identifikácii.
Mohli vzniknúť pod stresom, ktorému boli vystavené bezpečnostné zložky či zdravotnícky personál.
„Myslím, si, že autor by mal vychádzať z mena, ktoré je uvedené na hrobe. Príbuzní predsa najlepšie museli vedieť, ako sa písal. Chyba sa mohla skôr vyskytnúť v dokumentoch.“
Spomienky Košičanov priamo na námestí.
Utajená tabuľaPrimátor Richard Raši odmieta riešiť spor medzi autormi pôvodnej a novej tabule. Ako uviedol, pravosť dokumentov, ktoré predložil pán Kladek, overovala komisia zložená z odborníkov, on jej rozhodnutie akceptuje a nemieni ho spochybňovať.
„Verím, že zoznam je komplexný. Neevidujem žiadnu informáciu, že by ešte nejaké meno na tejto tabuli chýbalo.“
Na otázku denníka SME, prečo bolo na činnosť komisie, na odstránenie pôvodnej tabule a na inštaláciu novej uvalené informačné embargo, takže dokonca ani poslanci, ani predsedovia poslaneckých klubov nič o pripravovanej zmene nevedeli, uviedol: „Komisia pracovala aj s osobnými údajmi, ktoré podliehajú ochrane.“ Dodal, že chcel predísť spolitizovaniu celej akcie, ktorá by mala mať pietny charakter.
Podľa neoficiálnych informácií mesto podalo na Krajský pamiatkový úrad v Košiciach oznámenie o demontáži pôvodnej tabule a jej nahradení novou.
Oznámenie ale údajne neobsahovalo vizuál ani ďalšie zákonom predpísané náležitosti, nevedno, na základe čoho teda úrad vydal súhlas..
Riaditeľka KPÚ Kristína Markušová pre denník SME uviedla, že úrad neposkytuje informácie o spise, kým nie je správne konanie právoplatne ukončené.
Podľa hovorkyne mesta Martiny Urik Viktorínovej mesto splnilo svoju povinnosť tým, že výmenu ohlásilo pamiatkarom, vlastníkovi budovy a stavebnému úradu.
Podľa hovorkyne, stavebný úrad vydal súhlas a zároveň konštatoval, že práce súvisiace s osadením tabule nie je mu potrebné ohlasovať.
Na žiadosť redakcie SME o zaslanie fotokópií oznámenia mesta a rozhodnutia príslušného úradu radnica nereagovala.
Mikuláš Jesenský
FaktyZoznam obetí okupácie Košíc (uvedený na pôvodnej i novej pamätnej tabuli)
Hamrák Michal (* 14. 3. 1952, Košice, † 21. 8. 1968 Košice)
Učeň Východoslovenských železiarní. 21. augusta 1968 o 12.30 utrpel priestrel hrudníka a srdca. Na mieste zomrel.
Hatala Ján (* 20. 5. 1949 Hnilec, † 21. 8. 1968 Košice)
Zamestnanec Východoslovenských železiarní. Zastrelili ho 21. augusta 1968 pri čerpacej stanici smerom na Prešov. Podľahol strelným zraneniam pečene, dvanástorníka a tváre.
Kolesár Jozef (* 19. 3. 1933 Barca, † 21. 8. 1968 Košice)
Dňa 21. augusta 1968 na Námestí Osloboditeľov ho zasiahla strela do hlavy.
László Ján (* 19. 3. 1933 Barca, † 21. 8. 1968 Košice)
Dňa 21. augusta 1968 na Námestí Osloboditeľov ho zasiahla strela do hlavy.
Martoník Ladislav (* 28. 12. 1944 Košice, † 22. 8. 1968 Košice)
Študent vysokej školy. Dňa 21. augusta 1968 o 13.00 ho zasiahla strela do hlavy. Na následky zranení zomrel 22. augusta 1968 v 9.30 v nemocnici v Rastislavovej ulici.
Schmiedt Ivan (* 7. 7. 1941 Rybáre, † 21. 8. 1968 Košice)
Strojvodca Československých štátnych dráh, študent VŠ dopravnej v Žiline. Dne 21. augusta 1968 cestoval z práce domov. Električku zastavila streľba sovietskych vojakov, cestujúci sa rozutekali. Napriek tomu na nich sovietski vojaci spustili paľbu. Na rohu Leninovej a Šťúrovej ulice ho strela zasiahla zozadu do hlavy. (Na novej tabuli uvedený ako Schmidt Ivan)
Nové mená
Bajtoš Ján (* 9. 3. 1924, † 22. 9. 1968,Košice)
Štábny kapitán ŠtB. Dňa 14. 9. 1968 o siedmej hodine ráno došiel so synom na motocykle k chate v Suchej Doline. Našiel odtrhnuté zámky, uvedomil si, že v chate niekto je. Vyzbrojil sa sekerou a chcel zlodeja zadržať, syna poslal pre pomoc do susedných chát. Syn počul streľbu, keď sa vrátil, ležal otec postrelený. Zraneniam podľahol v nemocnici. Páchateľom bol zbeh sovietskej armády Grigorij Grigorijevič Aleksejčuk. Zadržali ho 17. 10. 1968 v Košiciach, k činu sa priznal. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia.
Horváth Bartolomej (* 23. 5. 1947 Ličartovce, † 11. 9. 1968 Košice)
Stavebný robotník na stavbe hotelu Slovan. Dne 21. augusta 1968 ho strely zasiahla do brucha a ľavej ruky. Na následky zranení zomrel v nemocnici v Rastislavovej ulici.
Šablatúra Ignác (* 8. 2. 1954 Košice, † 5. 10. 1968 Košice)
Dňa 5. 10. 1968 v tábore sovietskych vojakov v Košickej Novej Vsi o 11.00 sa s bratrancom hrali s požičaným samopalom sovietskeho vojaka. Náhodný výstrel zasiahol chlapca do hlavy. Bol na mieste mŕtvy.
Zdroj: Ústav pre štúdium totalitných režimov, Praha
Odhalenie novej tabule.
Foto k článku: Judita Čermáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
