A z tých majstrov sveta je ešte menej takých, ktorí sú aj po rokoch po skončení hokejovej kariéry stále rovnako obľúbení u fanúšikov. Férový, priateľský, na nič sa nehrajúci a dnes predovšetkým pomáhajúci mladým chlapcom, ktorí túžia stať sa hokejistami. Igor Liba.
Aj keď nikdy netrpel hviezdnymi maniermi, priznáva, že po skončení aktívnej hokejovej kariéry, nastalo pre neho ťažké obdobie.
Život, ktorý bol predtým presne nalinkovaný a skladal sa z tréningov, zápasov a turnajov, mediálnej slávy i dobrých zárobkov, sa skončil a on musel hľadať novú náplň života.
„Dnešní špičkoví hokejisti sú finančne zabezpečení tak, že sa to nedá vôbec porovnať s našou generáciou. Mrzí ma však, že sa rozpadla partia, ktorá dosiahla vynikajúce úspechy a posunula košický hokej tam, kde sa dodnes drží - na špicu. Nedržíme pokope, každý myslí iba na seba, svoje záujmy. Ale doba sa všeobecne zmenila, vidím to aj v bežnom živote, samé stresy, nervy, medzi ľuďmi chýba pohoda, pokoj, naozajstné priateľstvo, pomaly sa už ani nenavštevujú, závidia si. Osobne sa snažím byť od rána vždy pozitívne naladený, veď to nemá význam znervózňovať sa,“ zamýšľa sa Igor, ktorého momentálne napĺňa práca s deťmi vo vlastnej hokejovej akadémii, ktorú založil s pariateľmi.
S deťmi ho práca baví
Dodáva, že je to obrovská radosť a pritom veľký dobíjač energie.
„Aj keď v športe chýbajú peniaze, stále hľadáme sponzorov, vždy si poviem, že to má význam, keď vidím tie rozžiarené detské oči na ľade. Máme ich 140, tréningy sú ráno aj poobede, deti sa naučia fungovať v kolektíve, korčuľovať, aj finty, ktoré im predvádzam spolu s ďalšími kolegami. Aj ja si tak udržiavam kondičku, raz za týždeň som s nimi na ľade vo výstroji a odovzdávam im svoje skúsenosti. Som rád, že aj vďaka nám dostali šancu zažiť atmosféru zápasov, turnajov, že majú možnosť športovať.“
Dubáky zbieral vo Fínsku
Ako hráč videl Ameriku, veď hral v jednom útoku so slávnou legendou NHL Waynom Gretzkym, pôsobil aj vo Fínsku a Taliansku.
Dnes je najradšej na Slovensku, zamiloval sa do turistiky, rád chodí do Tatier a úplne najradšej na huby.
„Vo Fínsku to bol raj na huby. Fíni ich veľmi nezbierajú, tam sme s Peťom Slaninom chodili do lesa na dubáky a to boli naozaj úlovky. Fíni nechávali dubáky v záhradach na okrasu, u nich hubárčenie nie je zvykom,“ smeje sa pri spomienkach.
A najnovší pekný zážitok má aj z Tatier, keď na konci túry, na končiari stretol partiu mladých ľudí a tí ho okamžite spoznali.
„Je to radosť aj zadosťučinenie, že meno Liba má stále cveng. Dali sme si slivovičku, pokecali sme. Ja som sa nezmenil, vždy som sa vedel rozprávať aj zo žobrákom, aj s miliónarom. Nikdy som sa nehral, že som niečo viac a tak ma ľudia aj poznajú.“
Počítače nie, najradšej je s ľuďmi
Počítače, luxusné limuzíny či exotické dovolenkové destinácie Libovi nič nehovoria.
„Nepotrebujem byť zaborený v laptope či na sociálnych sieťach. Som rád medzi ľuďmi, keď im vidím do očí a môžeme sa porozprávať a veľa sa aj dozvedieť. Autá beriem ako prostriedok na prepravu, nepotrpím si na nejaké fára. Aj keď otvorene poviem, že od zlatej rybky by som si určite vypýtal mercedes, to sú fakt kvalitné autá, jazdil som na takom, tak to viem porovnať.“
Horúčavy jednoducho nemusí, takže pražiť sa niekde pri mori nie je pre neho to pravé orechové. Ale Chorvátsko, kde sú prijateľné teploty a dá sa nájsť aj pokojná pláž, kde na sebe nie sú dovolenkári nalepení, sa mu páči.
Rád chodieva aj na koncerty obľúbených kapiel, spomína na vynikajúci koncert Scorpions alebo Seala v Košiciach.
Z filmov obľubuje česko-slovenské, naposledy sa výborne pobavil na komédii Líbaš jako bůh.
Keď chce zrelaxovať, prejde sa so psíkom alebo si cvičí mozog lúštením krížoviek. Od hladu by neumrel, pretože v kuchyni si počína zdatne. Dokáže urobiť výborné bryndzové halušky, polievky, grilovať mäso.
Syn sa „nepotatil“
Teší sa z dvoch dospelých detí, hoci sa syn Richard v hokeji „nepotatil“.
„Hral hokej, ale keď sa ukázalo, že z neho špičkový hokejista nebude, skončil s tým. Pri športe sa však hýbe, skončil zdravotnú školu a ako masér masíruje košické basketbalistky. Teraz študuje na vysokej škole, tak ako aj dcéra Alexandra, ktorú prijali na Karlovu univerzitu v Prahe, kde začala so štúdiom športového manažérstva,“ prezradil Igor Liba. Manželka pracuje už roky na dekanáte UPJŠ.
V živote sa Liba riadi mottom – čo na srdci, to na jazyku – aj napriek tomu, že mu to niekedy poškodí.
„Nebudem sa meniť, ani si kriviť charakter, zostanem takým, akým som bol vždy. Je mi ľúto i smiešno z ľudí, ktorí sa chovajú ako z porekadla Zabudol vôl, že ťeľaťom bol.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
