Najviac východniarov robí v Rakúsku

Česko nás láka pre jazyk, Rakúsko vďaka nedávno otvorenému trhu a vysokým zárobkom.

Do Anglicka chodíme zo zvyku – kedysi sa v ňom dalo zarobiť päťkrát toľko, čo tu.

KOŠICE. Dôvody pre odchod do zahraničia bývajú rôzne. „Časť tam ide preto, že chce niečo nové skúsiť, časť sa chce naučiť jazyk, časť preto, že si tu nenájde prácu,“ vraví Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Suverénne najčastejšou destináciou Slovákov je podľa Štatistického úradu Česká republika. U Košičanov si prvé miesto už tri roky striedajú Česko s Rakúskom.

„Veľká Británia a Severné Írsko sú obľúbené, lebo relatívne veľa ľudí si myslí, že vie anglicky. Opatrovateľky do Rakúska a Nemecka chodili vždy. Predtým načierno, teraz už postupne legálne.“

Viac mužov ako žien

V druhom štvrťroku tohto roku pracovalo v zahraničí 15 800 ľudí z Košického kraja. Najviac v Rakúsku (6 200), potom v Česku – 3 800 ľudí, vo Veľkej Británii a Severnom Írsku 1 100. Priemer za minulý rok je 15 300 Košičanov v zahraničí.

V sledovanom období 2004 – 2012 najviac Košičanov pracovalo v zahraničí v roku 2008 (až 20 900), najmenej v roku 2004 (9 700 pracovníkov).

Štatistický úrad ďalej uvádza, že pracujúcich, ktorí pobudnú za hranicami menej ako jeden rok, je najviac v kategórii 25 – 34–ročných so stredoškolským vzdelaním s maturitou.

Do zahraničia odchádza za prácou o polovicu viac mužov ako žien. Najviac ich pracuje v stavebníctve a v domácnostiach.

Väčšina berie prácu, aká príde. „Často robia pod ich dosiahnutú vzdelanostnú úroveň. Ale napríklad v Česku pracujú aj vo svojom odbore, pretože tam jazyková bariéra prakticky neexistuje.“

Slovensko ich znechutilo

Východniar Vendelín (38) pracuje v Írsku v maloobchode už siedmy rok.

„Odišiel som, lebo na Slovensku zdochol pes. Banujem, že som neodišiel hneď, keď som mal 19. Tu je život lepší. Za týždeň zarobím tak ako doma za mesiac. Je veľa Slovákov, ktorí si tu aj kúpili byty, za hotové, bez hypotéky a ostanú tu žiť. Ja si chcem zarobiť na vlastnú firmu, ktorú si potom založím na Slovensku.“

Matúš (27) kočuje po Európe tiež siedmy rok. „Nemá význam robiť na Slovensku za 300 eur v čistom. Bol som dva roky v Írsku, tri v Londýne a teraz som v Holandsku, pracujem pri stroji. Ale aj tu to už ide dole vodou. Robím na plný úväzok, ale vravia mi, že keď tu chcem ostať, musím prejsť na skrátený, čo je pre mňa nevýhodné. Tak sa chystám do Rakúska, len si musím trochu zlepšiť nemčinu. Keď budem mať dostatočnú finančnú rezervu, vrátim sa domov.“

Mzdy na západe a u nás sa približujú

Východniari prichádzajú domov, keď v ich živote nastáva určitý zlom. „Relatívne málokedy opustia dobre platenú prácu. Iba ak by o robotu prišli, rapídne by im znížili plat alebo keď si chcú založiť rodinu, či už čakajú dieťa. Vtedy sa väčšinou vrátia,“ hodnotí Michal Páleník.

„Tým, že sa približujú mzdové úrovne, tak aj klesá motivácia odchádzať do zahraničia. U nás stúpla priemerná mzda, už sa napríklad v Anglicku nedá zarobiť päťnásobok ako pred niekoľkými rokmi, ale „iba“ trojnásobok toho čo tu. Kedysi ten zárobok aj kurzové rozdiely boli väčšie.“

Odhady do budúcnosti sú opatrné. „Počet pracujúcich v zahraničí by nemal rapídne klesať, ak sa politická a ekonomická situácia v daných krajinách výrazne nezmení.“