Peter Supuka so zvieratami vyrastal odmalička. Po starých rodičoch a rodičoch je v rodine treťou generáciou, ktorá sa im venuje.
KOŠICE. „Spolužiaci hrali futbal alebo ping-pong, ja som choval králiky. Je to záľuba ako každá iná,“ hovorí Košičan Peter Supuka (29), doktor veteriny a pedagóg na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
So svojimi prvými králikmi zvíťazil na súťaži ako deväťročný, neskôr vyšľachtil úplne nové plemená.
O svojej chovateľskej vášni nám porozprával na celoštátnej výstave mláďat králikov, morčiat a hydiny v Košiciach. Aj tam bodoval s niektorými svojimi štvornohými miláčikmi.
Vyhral hneď na prvej súťaži
„Keď som mal 8 rokov, môj otec si dal s králikmi pauzu kvôli pracovnej vyťaženosti s chovom plemenných ošípaných. Vtedy ma králiky tak nadchli, že som o rok na celoslovenskej výstave so svojimi prvými vychovanými vyhral prvú cenu – šampióna. To ma povzbudilo do ďalšieho chovu.“
Doma v králikárni mali a stále majú okolo 150 králikov. „Niekoľkých máme aj v práci na univerzite v Chovateľskom klube UVLF.“
Je vôbec možné poznať všetkých 150 po mene?
„Králiky u nás mená nemajú, iba čísla a prezývky. Nemám k nim prehnaný vzťah. Vždy je dobré, keď má človek to zviera rád, keď sa oň postará, ale prehnaný citový vzťah nie je dobrý. Ako hovorí heslo chovateľstva – pre radosť, úžitok a krásu.“
Doktor Supuka preto nemá problém králiky aj jesť.
Králiky nemajú zajačie úmysly
Delenie na výstavné a menej pekné kusy sa začína hneď, ako im narastie srsť. Ak má králik presne také sfarbenie a škvrnky, aké by mal mať, od troch mesiacov je už v klietke sám, aby sa králiky navzájom nepohrýzli a nepoškriabali.
„Tie, ktoré majú nejakú chybičku krásy, idú na jedenie. Ak sú zo zdrobnených, dávajú sa deťom na hranie.“
Aktívna starostlivosť začína týždeň pred výstavou.
„Králik sa prečeše, oštikajú sa mu drápky, urobí sa mu očistná hygiena a samozrejme musí byť označený tetovaním.“
Takto pripraveného jedinca potom posudzovatelia hodnotia podľa toho, ktorý sa najviac približuje ideálu svojho plemena.
Hodnotí sa hmotnosť, tvar tela, typ tela (či je dostatočne osvalený, či má veľkú hlavu, silné uši), potom srsť – hustota, pružnosť a jej elasticita a plemenné znaky ako napríklad farba. Aj králik má svoj predpísaný výstavný postoj, v ktorom ho hodnotia. Stojí pritom iba na zadných nohách. „Buď sa postaví sám, alebo ho posudzovateľ postaví a on ostane stáť.“
Ďaleko neujdú
Králiky sú vcelku múdre stvorenia.
„Ľudia sa rozhodujú medzi morčaťom, králikom, škrečkom, myšou a potkanom. Králik je spolu s potkanom rozumnejší z tejto skupiny. Len potkan má tú nevýhodu, že intenzívnejšie smrdí.“
Ich inteligenciu potvrdzuje aj fakt, že napriek ľudovému prirovnaniu králiky nemajú zajačie úmysly.
„Ak nám doma občas ujdú, dajú sa chytiť alebo sa pohybujú po dvore. Nemajú potrebu utekať ďaleko. Králik sa vie vrátiť späť domov a chce byť aj v kontakte s tými ostatnými. A nie je ani taký pažravý ako prasa, že si naraz zožerie všetko, čo má. On si to vie rozdeliť.“
Dajú sa vycvičiť ako psy
Najnovšie je v Česku a v Západnej Európe obľúbený tzv. králičí hop.
„Králiky skáču cez klasickú prekážkovú dráhu aj s tunelmi. Vraj sa dá takto vycvičiť hociktorý králik. Ale ja to nerobím, pretože králičí hop si vyžaduje každodenné tréningy s rovnakým králikom, s ktorým sa to cvičí ako so psami.“
Chovateľ priznáva, že na chovateľstve ešte nikto nezarobil.
„Je to pre mňa odreagovanie, relax. V robote musím pracovať mentálne, pripraviť si prednášky, písať články.
Oddýchnem si potom, keď čistím králikárne a pripravujem králiky na výstavu. Mám veľké šťastie, že nápomocná mi je aj celá rodina, a keď sa o zvieratá nestíham postarať sám, tak mi radi pomôžu.“
Za 20 rokov vystavovania nazbieral už slušný počet medailí. „Nerátam ich, ale určite ich bude oveľa viac ako 50.
Veľmi nás tešia tituly európskych šampiónov, ale aj vyšľachtenie nových plemien. Tie sú potom súčasťou európskeho štandardu, čiže sú akceptované v celej Európe.“
Mladý doktor vyšľachtil Slovenského pastelového rexa. Je to krátkosrstý králik farby bielej kávy. Táto kolekcia králikov bola na poslednej výstave majstrovská. Okrem toho vyšľachtili s otcom aj Zemplínskeho rexa, zdrobneného Slovenského pastelového rexa – takého, ktorý váži len jedno kilo.
Králičie mäso je najzdravšie
Králiky sa na Slovensku tešia veľkej obľube. Niektorých chovateľov ale odradia náhle vlny nových chorôb, ktoré ničia ich miláčikov.
„Pred 25 rokmi k nám prišli dve veľmi nepríjemné ochorenia na králikov z Ameriky a z Austrálie. Mixomatóza a hemoragická septikémia – mor králikov. V krátkom čase uhynulo veľa králikov, čo mnohých chovateľov znechutilo. Ale daným chorobám sa dá ľahko predchádzať vakcináciou. U králikov je veľmi dôležitá prevencia, lebo králik je zlý pacient a liečba mu veľmi nepomáha.“
S príchodom rôznych potravinových káuz si ľudia čoraz viac uvedomujú výhody vlastného drobnochovu.
„Prestali dôverovať nakúpeným potravinám a kto má aspoň nejakú možnosť chovať si zvieratá sám, zvyčajne tak urobí. A králičie mäso je zo všetkých najzdravšie. Má najväčší obsah bielkovín, najnižší obsah tuku a je ľahko stráviteľné.“
A aký je rozdiel medzi králikom a zajacom? Malé králiky sa narodia holé, slepé a až po troch – štyroch týždňoch opúšťajú hniezdo. No mláďa zajaca vidí už po pol hodine a pohybuje sa samo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
