Ich blízki, potenciálni zamestnávatelia aj štát, tvrdí odborník.
KOŠICE. Aj keď úrad práce ešte nevedie oficiálne štatistiky počtu odradených osôb, odborná literatúra sa im už venuje.
Inštitút pre výskum práce a rodiny vysvetľuje, že ide o ľudí, ktorí už neveria, že si nájdu prácu, a preto si ju nehľadajú.
Ak by im ale bola ponúknutá, nastúpili by do nej. Len v roku 2006 ich bolo na Slovensku viac ako 13–tisíc.
Zlom prichádza po zlých skúsenostiach
Sociológ Juraj Madej, vedúci Katedry histórie a sociológie na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach, tvrdí, že už po revolúcii 1989 sa začali objavovať nové sociálne riziká, ktoré ľudí od hľadania práce odradzujú.
„Jedným z rizík sú tzv. pracujúci chudobní. Človek síce má zamestnanie, ale nízky plat mu neumožňuje vymaniť sa z chudoby,“ tvrdí Madej.
Ďalším je podľa neho hrozba, že človek zostarne v chudobe, hoci celý život pracoval, platil dane a poistné.
Alebo aj hrozba, že človek si nenájde zamestnanie primerané svojej kvalifikácii. Pritom do vzdelania investoval svoj čas, energiu a peniaze.
Človek sa voči týmto sociálnym rizikám môže brániť len v obmedzenej miere. Niektoré veci jednoducho neovplyvní.
Najviac ohrození nezamestnanosťou sú podľa sociológa čerství absolventi, mladí ľudia s nedokončeným vzdelaním, ľudia s profesijnou prípravou, pre ktorú nie je v danej lokalite možnosť uplatnenia, starší ľudia, bývalí väzni, zdravotne hendikepovaní a cudzinci.
Odradení sú ale špecifickí tým, že si prácu už aktívne nehľadajú. Zlom prišiel po množstve negatívnych skúseností, u niekoho už po roku.
Hľadanie znechucujú aj pohovory
Svoj podiel na odradených ľuďoch majú aj zamestnávatelia. Ak pri pohovoroch pristupujú k uchádzačom len ako k tovaru alebo číslu, dehonestujú tak ich dôstojnosť a znižujú sebavedomie.
„Keď sa zamestnávatelia k uchádzačovi správajú pri pohovore slušne, udržiavajú jeho schopnosť ísť inde,“ vysvetľuje sociológ.
Čím viac ponižujúcich pohovorov človek absolvuje a čím dlhšie je nezamestnaný, tým nižšia je jeho sebadôvera a chuť hľadať si prácu. V určitom momente si potom povie, že to nemá zmysel.
„Z 30 rozposlaných mailov so žiadosťami o prijatie do zamestnania mi ani z jednej firmy nič neodpísali. A potom mi niekto povie, že sa nesnažím? A že mám písať ďalej?“ rozhorčuje sa Vlado.
Sociológ tvrdí, že aj ignorácia žiadostí vypovedá o podnikateľskej etike danej spoločnosti.
V Košickom a Prešovskom kraji je viac ako 95–tisíc dlhodobo nezamestnaných, teda ľudí, ktorí nemajú prácu dlhšie ako rok. Niektorí z nich sú odradení natrvalo, iní sa pohybujú medzi odradením a chvíľkovým vzplanutím pre hľadanie práce.
Rady sociológa
Nezamestnaný by mal začať od seba – zvýšiť si vzdelanie, kvalifikáciu, aktívne sa snažiť.
Mladým by mali rodičia vysvetliť, že ich nemôžu živiť donekonečna.
Zamestnávatelia by mali k uchádzačom pristupovať slušne, s rešpektom ako k rovnocenným osobám.
lnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
