Druhá Ficova vláda sľubuje, že zámer ochrany Košíc pred storočnou vodou už nezostane len na papieri ako vo volebnom období 2006 až 2010.
KOŠICE. Takmer 40 miliónov eur chce do roku 2018 vláda minúť na protipovodňové opatrenia v meste Košice. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila na svojom výjazdovom rokovaní.
Peniaze majú ísť na zväčšenie koryta rieky Hornád tak, aby zvládol prietok takzvanej storočnej vody.
Rekonštrukcia toku sa týka úseku so začiatkom nad Ťahanovským mostom po most na križovatke Prešovská – Sečovská.
Od Ťahanoviec po Krásnu
V súčasnosti stavbári zvyšujú hrádzu na ľavom brehu v lokalite Džungľa s nákladmi 250–tisíc eur. Skončiť majú do konca roka.
Podľa dokumentu, ktorý predložil minister životného prostredia Peter Žiga (Smer), už tento mesiac začnú práce aj na pravej strane Hornádu v katastroch mestských častí Staré Mesto a Sever.
Vyžiadajú si 12 miliónov eur a potrvajú do roku 2016. Za ďalších 15 miliónov sa majú kompletne obnoviť hate Vyšné Opátske a Ťahanovce.
Ministerstvo tiež sľubuje, že začne spracovanie projektu pre stavebné povolenie úprav oboch brehov v mestskej časti Ťahanovce. Naplánovné sú aj hrádze na ľavom brehu v Krásnej nad Hornádom.
Spoliehajú na fondy
„Financovanie bude viaczdrojové. Cez kapitolu ministerstva zo štátneho rozpočtu, časť cez vodohospodársky podnik, časť cez existujúci operačný program životné prostredie a časť cez operačný program na roky 2014 – 2020, v ktorom je z eurofondov na protipovodňové opatrenia pre celé Slovensko 450 miliónov,“ tvrdí Žiga.
Projekt ochrany Košíc pred veľkou vodou nie je nový. V správe z roku 2007 ministerstvo životného prostredia písalo, že sa uskutoční do troch rokov.
V roku 2008 bolo na stavbu „ochrana intravilánu krajského mesta“ vydané územné rozhodnutie.
V rokoch 2006 až 2010 za prvej vlády Smeru envirorezort a vodohospodársky podnik ovládali nominanti koaličnej SNS. Najviac protipovodňových stavieb sa vtedy postavilo na strednom Slovensku, najmä v Žilinskom kraji.
Za prvej vlády to stopli
Projektovú prípravu ochranných hrádzí na Hornáde aj výkup potrebných pozemkov ministerstvo pozastavilo s tým, že na to nie sú financie. V lete 2010 potom prišli povodne, pri ktorých v Košiciach evakuovali stovky ľudí z troch mestských častí, niektoré lokality v Krásnej zaplavilo a v Džungli brehy zvyšovali vrecami s pieskom.
Žiga dnes odmieta, že súčasný posun nastal preto, lebo Košice majú primátora zo Smeru a on je Košičanom.
„Pripravujeme protipovodňové opatrenia pre celé Slovensko, v každom zo štyroch povodí sú problémy. Celkovo máme identifikovaných 559 miest v celej krajine,“ uviedol.
V doteraz neupravenom úseku koryto Hornádu stačí na bezpečný prietok takzvanej dvadsaťročnej vody. Podľa platných slovenských noriem je limitom na zabezpečenie protipovodňovej ochrany mesta storočná voda, čo je 757 metrov kubických za sekundu.
Fakty
Zväčšovanie Hornádu má aj kritikov
Ďalšie prehlbovanie koryta Hornádu a zvyšovanie hrádzí pri rieke za milióny eur neodstráni riziko záplav v Košiciach. Tvrdí to environmentalista Michal Kravčík. Pre protipovodňovú bezpečnosť mesta je podľa neho potrebné v regióne Spiša, ktorým preteká Hornád, budovať hrádzky a iné malé vodozádržné stavby. Tie budú zachytávať vodu zo zrážok a tak predchádzať povodniam.
„Spišu by to pomohlo riešiť nezamestnanosť. Ružín by sa prestal zanášať bahnom a odpadom a Hornád by sa stal pre Košičanov hydrologickým klenotom, nie prehĺbeným a rozšíreným kanálom,“ hovorí.
Má na mysli program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa realizoval za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Kravčík bol výkonným manažérom programu.
Podľa neho je materiál vlády v rozpore s novou koncepciou ochrany vôd Európskej únie založenou na zadržiavaní vody v krajine, nie urýchľovaní jej odtoku.
Vodohospodári programu revitalizácie vyčítajú neodbornosť, rozpory s legislatívou a tvrdia, že lesné prehrádzky sa stavali nekvalitne.
rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
