Činorodý dôchodca doma neobsedí. Kalendár má zaplnený na každý deň a jeho fotografie sa stále objavujú v médiách. Teší sa z vnúčat a pravnúčat a keby si mohol vybrať, ešte by si pozrel a odfotografoval aj egyptské pyramídy zvnútra.
KOŠICE. Po gymnáziu pracoval v obchode s textilným tovarom, kde sa po dvojročnej vojenskej službe aj vrátil.
„Vtedy nemohol predávať textil hocikto, tak ako je to dnes. Bola to doména mužov.“
Fotografovať začal ako hráč basketbalu a keďže jeho výsledky hovorili samy za seba, vydavatelia novín ho presvedčili, aby pre nich fotil na plný úväzok aj iné športy a udalosti.
„Najprv som nechcel ísť, lebo v obchode som mal dobrý plat, ale v novinách mi ponúkli ešte lepší.“
Už ako člen redakcie Východoslovenských novín absolvoval dvojročný kurz pre fotoreportérov vo Zväze československých novinárov. Skúsenosti z práce tovaroznalca však využíva dodnes a vyberá si hlavne kvalitný textilný tovar.
„Mám konfekčnú postavu, takže si bežne kúpim na seba oblečenie v obchodoch. Radšej si vyberám bielizeň z balvny, lebo z rôznych umelín môže človek dostať kožné choroby a tých sa je ťažko zbaviť. A ak by bolo treba niečo zašiť alebo skrátiť, moja manželka je taká šikovná, že to vie sama urobiť a lepšie ako najlepší krajčíri.“
Basketbalista a gymnastka
S manželkou sa fotograf, milovník športu, zoznámil, ako ináč, v telocvični. Gabriela bola gymnastka a jej nastávajúci ju fotografoval.
„Absolvovala aj všetky spartakiády. Ženil som sa, keď som mal 31 rokov, všetci kamaráti už boli ženatí. Ako fotoreportér v novinách som bol v tom čase taký zaneprázdnený, že som za seba musel vybaviť v práci na víkend náhradu, aby som sa mohol oženiť.“
Dnes sa manželia tešia z jednej dcéry, dvoch vnúčat a dvoch pravnúčat.
„Žiaľ, nikto z nich nešiel v mojich šľapajách. Treba mať k tomu vzťah. Fotografovanie pre noviny je veľmi ťažké, zodpovedné a rizikové remeslo.“
Recept na viac ako polstoročné manželstvo je podľa Róberta Berenhauta jednoduchý, no aj náročný zároveň.
„Ide hlavne o vzájomnú toleranciu. Vžite sa do situácie mojej manželky – v sobotu a nedeľu som nikdy nebol doma. Ona hovorila, že chodí vonku s dieťaťom, akoby nemala manžela. Môj najväčší sen je iba to, aby celá rodina ostala šťastná a pokope.“
Deň začína aj končí správami
Aj keď je fotograf v dôchodkovom veku, nenudí sa.
„Mám jeden kalendár a tam mám na každý deň napísané, kde mám ísť. Chodím si pokecať s kolegami, s bývalými športovcami v olympijskom klube okolo brankára Antona Švajlena a ďalších športovcov, ponúknuť fotografie novinám a športovým klubom, ktoré ich publikujú aj dnes. Alebo si chodím vyzdvihnúť vytlačené farebné fotografie z fotoservisu. Dodnes ma baví šport a pohyb. Rád som medzi mládežou, medzi športovcami. Aby som bol celý deň doma, musel by som sa, napríklad, hrabať v archívoch. Nevydržal by som v nečinnosti. Keď si ľahnem, o hodinu už som hore, som neposedný človek.“
Róbert Berenhaut vstáva okolo šiestej ráno a spať ide až o pol dvanástej večer. „Pretože o pol jedenástej dávajú šport na TA3 a ten musím vidieť.“
Aj ráno sa u Berenhautovcov začína správami. „Rozčuľujeme sa, keď v televíziách dávajú málo košického športu. Okrem správ na obrazovke čítam každý deň aj Korzár. Považujem ho stále za vlastné noviny, lebo časom sa menili iba názvy alebo vydavateľ, ale košické noviny pretrvali.“
V paneláku na Terase, kde nositeľ ceny mesta Košice i Košického kraja býva, nechýba ani obrovská knižnica v slovenčine, maďarčine a češtine.
„Všetko čítam. Šport, beletriu, historické knihy. Zvlášť ma zaujíma druhá svetová vojna, lebo som ju prežil. Vždy sa nahnevám, keď si prečítam, aké nepresnosti občas píšu. Rovnako mi prekáža, ak si mladí redaktori neoveria presnú podobu mena a priezviska respondentov.“
Za električkou už nebeží
S fotoaparátom pracovne precestoval mnoho krajín.
„Fotil som šport v Anglicku, Škótsku, Taliansku, Poľsku, Írsku, na Islande, v Moskve či v Nemecku. Najmä vďaka VSS a 1. FC Košice, ktoré mali dobrý vzťah k novinárom. Na dovolenke som bol najďalej vďaka Slovenskej odborovej rade na Kube. Keby som si mohol vybrať, ešte by som sa rád pozrel do Egypta na pyramídy. Dnu v pyramídach to musí byť niečo úžasné.“
Róbert Berenhaut sa na svoj vek nesťažuje. Denne vybehne po schodoch na tretie poschodie našej redakcie a zvláda aj niekoľkohodinové fotografovanie s ťažkým aparátom.
„Ale tento rok sa mi zdravotne pohoršilo. V lese som sa potkol o koreň a natrhol som si väzivo v kolene. Mladý človek sa z toho dostane za 2 týždne, mne to trvalo 5 mesiacov. Dodnes cítim to koleno. Chodím ešte, ale už nebežím za električkami. Počkám si na ďalšiu. Ešte pred rokom som za nimi bežal.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
