Víťazstvo a eufória lídra, sklamanie a hnev v tíme porazených

Ťahanovce prehrali. Doma bola nad ich sily Malá Ida.
Ťahanovce prehrali. Doma bola nad ich sily Malá Ida. (Autor: Rudolf Rondzik)
Sportnet|14. okt 2013 o 00:00

Desiate kolo VI. ligy košicko-gemerskej skupiny dalo dokopy v tom čase tretie Ťahanovce a prvú Malú Idu (1:2).

KOŠICE.

Nečakaný líder súťaže sa i pri Hornáde predstavil uceleným výkonom a dá sa konštatovať, že od úvodného hvizdu rozhodcu išiel za svojim predsavzatím.

„Skutočne sme aj do rekreačného strediska na košickej Aničke prichádzali s úmyslom zvíťaziť. V Malej Ide sa dala dohromady partia solídnych futbalistov, ktorú vystužili aj posily zo Sokolian a zmenila sa filozofia tímu. Už si nechodíme iba zahrať, ale chodíme vyhrávať. A zatiaľ nám to v podstate vychádza,“ nešetril slovami autor oboch gólov hostí Mojmír Večeřa.

„Bol to náročný súboj na výbornom teréne, so solídnou návštevou na tribúnach a v iskriacej atmosfére. Domáci usilovali o náš skalp, my sme nechceli stratiť svoju pozíciu v tabuľke. Tomu sme podriadili hru, súpera sme držali na dištanc a aj keď niekedy pred našou bránou zahrmelo, všetko vyriešil náš gólman Šaňo Csatlós,“ nechcel sa dotknúť svojej zásluhy na víťazstve útočník Družstevníka M. Ida.

A tak sme ho k tomu museli vyprovokovať. „Dobre, keď ináč nedáte. Samozrejme, že sa teším z faktu, že mi to tam dvakrát padlo. Bola to pre mňa taká čerešnička na koláči. No i tak to beriem tak, že o tri body sa zaslúžil celý tím. Tešíme sa z toho, lebo sme v určitom laufe a v eufórii. Aj keď je táto súťaž takmer bez náboja vzhľadom na očakávanú reorganizáciu, predsa len ten pocit, že sa ocitáte na samom vrchu klasifikácie, dodáva hráčom krídla. Zrazu vám ten futbal, ktorý robíte popri civilnom zamestnaní, omnoho viac chutí. A to si chceme uchovať čo najdlhšie,“ ukončil rozprávanie M. Večeřa.

K mikrofónu sa domácim príliš nechcelo. Mrzela ich ďalšia domáca strata a vinníka nehľadali iba vo vlastných radoch.

„Načo ten futbal hráme? Často sa stretávame i s kamarátmi, s ktorými to na zelených trávnikoch ťaháme nespočetné roky, a potom príde 'mlaďas' s píšťalkou a my sa navzájom pomaly posekáme len preto, že on si s úsmevom robí z nás gašparkov,“ nedával si pred ústa servítku 40–ročný gólman MFK Ťahanovce Juraj Nemčík.

Zrejme mu niektoré verdikty arbitrov nevoňali, no jedným dychom musíme dodať, že výsledok neovplyvnili.

„Áno, najmä v prvom polčase som si napriek dvom inkasovaným gólom poriadne zachytal. Súper hral sebavedome, dôrazne, no niekedy sa mi zdalo, že nerovnaký meter pri posudzovaní sporných momentov vniesol do duelu zbytočnú nervozitu. Už je po súboji, nič na našej prehre nezmeníme, ale predsa je len na zamyslenie, prečo je toľko problémov s vedením zápasov. Prakticky sa o nič nehrá. Teda mám na mysli fakt, že sa v podstate zo súťaže nepostupuje ani nevypadáva. No predsa je cítiť, akoby chceli rozhodcovia hrať hlavnú úlohu. Viem, emócie po domácej prehre sú negatívnejšie, akoby sa žiadalo, ale tak to cítime mnohí, nie iba aktéri tohto súboja,“ zmierňoval svoje vyznanie skúsený brankár.

„Koľkokrát si myslím, že tieto súťaže by sme si mohli navzájom ukočírovať a určite by nedochádzalo k toľkým konfliktom, ako keď ich riadiaci orgán zverí začínajúcim a slabým rozhodcom, ktorí v mnohých prípadoch k samotnej podstate futbalu ani nepričuchli. Lebo futbal nie je iba to, čo sa oni naučia na seminároch.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Víťazstvo a eufória lídra, sklamanie a hnev v tíme porazených