Krv v nich síce netečie, no čitateľ sa dozvie mnoho o tom, ako náš štát funguje – nefunguje.
KOŠICE. Údiv a obavy vyvolávajú i spomienky na totalitný režim, no okrem depresívnych pocitov sú texty pretkané šibalským optimizmom a smiechom cez slzy.
„Nie je to hororová knižka v pravom zmysle slova. Názov Slovenské horory som zvolil preto, lebo taký je skrátka život mnohých ľudí na Slovensku. Ťažký, nepredvídateľný a niekedy šokujúci. Povedal by som, že jednoducho štát nefunguje tak, ako má, a toho sme, žiaľ, denno-denne svedkami,“ vyznal sa autor, ktorý pôsobil vo viacerých zamestnaniach.
Vyskúšal si prácu dopravného technika vo VSŽ, komerčného právnika, pedagóga i vedúceho odboru obrany zdravotníctva košického kraja. Až tri desaťročia však pôsobil v policajných službách.
Rád sa hrá so slovami
Jednotlivé poviedky preto prirodzene odrážajú život policajtov, pedagógov, či dôchodcov. Nechýbajú ani príbehy o mládeži či láske.
„Čerpám zo svojho života. Mal som široký záber pôsobenia, takže mám z čoho. Dokonca aj obrazy som kedysi maľoval, aj technika bola mojím koníčkom... Podal som napríklad množstvo zlepšovacích návrhov. Teraz mám na dôchodku čas, takže som za tri roky napísal aj 900-stranovú trilógiu vychádzajúcu z autobiografie.“
Ako naznačil, zrejme sa tiež dočkajú knižného vydania.
„Sú to moje spomienky, akési memoáre v podobe poviedok, respektíve príbehov z policajného prostredia. Nikoho v nich neurážam, len opisujem, čo bolo.“
Prvé kontakty s písaným slovom v jeho prípade siahajú do čias mladosti. V roku 1970 napríklad s poviedkou vyhral v istom časopise literárnu súťaž.
„Slovenčina ma bavila odjakživa, prečítal som tisíce kníh, tak považujem za povinnosť aj niečo napísať. Rád sa hrám so slovami. Moje poviedky sú síce trošku depresívne, ale je v nich aj šibalský optimizmus. Taký ten smiech cez slzy i sarkazmus. Myslím, že si tam každý niečo nájde.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
