Na bezpečnosť slovenského prezidenta vo dne v noci dohliada jeho ochranka. Nie je však jediná. Cez deň jej pomáha jednotka Čestnej stráže prezidenta. Medzi jej príslušníkmi sú štyria Košičania, najdlhšie z nich slúži čatár Matej Fió.

KOŠICE. Niet azda muža, ktorý by sa v detstve nehral na vojaka a netúžil by sa ním v dospelosti stať. Jedným z chlapcov, ktorým sa podarilo pretaviť detskú túžbu do reálneho života, je Matej.

„Keďže som mal vážny záujem o povolanie profesionálneho vojaka Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR), oslovil som Regrutačné stredisko v Košiciach,“ spomína dnes 31-ročný Košičan.

„Po splnení základných kritérií záujemcu o službu v OS SR a špecifických podmienok kladených na príslušníkov ČS PSR som dostal možnosť slúžiť práve v tomto útvare.“

Matej dodáva, že pre človeka, ktorý si vyberie toto povolanie a je s ním vopred stotožnený, sa práca stáva koníčkom. On sám je príslušníkom ČS PSR od marca 2006.

Po úspešnej regrutácii nastúpil na dvojmesačný základný výcvik vo vojenskom útvare v Martine. Po jeho absolvovaní zvládol odbornú výcvikovú školu v Martine a po príchode k útvaru čakal Mateja ešte mesačný odborný výcvik, zameraný na úspešné zvládanie hlavných úloh útvaru.

V súčasnosti pôsobí ako zástupca veliteľa 2. družstva 3. čaty 1. roty ČS PSR.

Čestná stráž prezidenta v Banskej Bystrici. Oslavy výročia SNP.

Prísne kritériá

Samozrejme, strážiť hlavu štátu nemôže ktokoľvek. Uchádzač musí splniť špecifické požiadavky, súvisiace s reprezentatívnym charakterom útvaru, jeho poslaním a s úlohami, ktoré plní. Na jednej strane sú fyzické požiadavky, na druhej, nazvime ich - duševné.

„Medzi prvé patrí výška od 183 do 187 cm. To preto, aby boli členovia stráže, stojaci v rade vedľa seba, výškovo rovnakí,“ vysvetľuje Matej.

„Ďalej nemôžu nosiť okuliare a nesmú mať kozmetické chyby tváre, napríklad jazvy. Poslednou z tejto kategórie požiadaviek je absencia tetovania na viditeľných miestach, napríklad krku.“

Príslušníci ČS PSR sú prvým útvarom, ktorý víta a vzdáva poctu domácim a zahraničným predstaviteľom. Preto sa na jej príslušníkov kladie zvýšený dôraz na bezúhonnosť. Sú súčasťou spoločenského života, takže sa musia vedieť správať nielen počas štátnej a protokolárnej akcie, ale aj mimo výkonu služby.

„Keď sa udejú počas výkonu služby nevhodné veci, je to ihneď medializované a nevrhá to dobré svetlo na útvar prezidenta Slovenskej republiky. Od príslušníka ČS PSR sa vyžaduje dodržiavanie špecifických požiadaviek, ako je lojálnosť, spoľahlivosť, zodpovednosť, dôslednosť, flexibilita a odolnosť voči fyzickej či psychickej záťaži,“ vymenúva Matej.

Matej ako veliteľ stráže. Na nádvorí Prezidentského paláca.

Štyria Košičania

V čestnej stráži prezidenta slúžia približne dve stovky profesionálnych vojakov, z toho 10 je vojačiek. Okrem Mateja sú Košičanmi aj desiatnik Tomáš Kubík, vojak 2. stupňa Róbert Nagy a vojak 2. stupňa Rudolf Adam.

Naplnenosť útvaru je približne 84 percent, teda šanca rozšíriť jeho rady existuje.

Veliteľom ČS PSR je od 1. mája 2010 plukovník Ing. Miroslav Ištván. Útvar je podriadený náčelníkovi Vojenskej kancelárie prezidenta SR.

Dve roty ČS PSR fungujú v dvoch režimoch. Prvý je obdobím, keď majú služby a druhý vypĺňa vševojskový a odborný výcvik. Široká verejnosť, ktorá čestnú stráž prezidenta vidí pár sekúnd v televízii, má o jej úlohách zväčša hmlisté predstavy. Napríklad, že naši vojaci stoja bez pohnutia pri vstupe do Prezidentského paláca celý deň a to je ich jediná úloha.

Matej dopĺňa, že úloh, ktoré príslušníci útvaru plnia je oveľa viac.

„Povinnosti ČS PSR vyplývajú z hlavných úloh a poslania útvaru, denného poriadku a funkčného zaradenia profesionálneho vojaka,“ vysvetľuje Matej.

„Medzi hlavné úlohy útvaru patrí čestné stráženie sídla prezidenta a jeho hostí v tomto sídle. Čestná stráž prezidenta ďalej organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom. Ak by vypukla vojna alebo nastal vojnový, výnimočný alebo núdzový stav, náš útvar by plnil úlohy ochrany prezidenta a obrany jeho sídla.“

Verejnosť sa najčastejšie stretne s Čestnou strážou prezidenta pri spomínanom vstupe do Prezidentského paláca na Hodžovom námestí v Bratislave.

Počas prítomnosti hlavy štátu vo svojom sídle vykonávajú príslušníci ČS PSR čestné stráženie tohto sídla. Ak v ňom prezident nie je, stráž sa vykonáva iba na základe rozhodnutia náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta SR.

Matej so šabľou v ruke. Každý krok majú perfektne nacvičený. Foto k článku: archív ČS PSR

Krátenie času

Tzv. veľké striedanie je také, pri ktorom sa vymení celá stráž (8 profesionálnych vojakov). Malé je výmena iba dvojice strážnych na tzv. stojke. Vychádzajú z akéhosi „podlubia“ paláca a táto činnosť sa opakuje každých 60 minút.

Veliteľ stráže môže s ohľadom na klimatické podmienky tento interval skrátiť. Napríklad pri teplote pod bodom mrazu, za silného vetra, či pri teplotách nad 30° C sa môžu dvojice meniť už po pol hodine.

Samozrejme, jedno je naplánovaná výmena, iné sú nepredvídané situácie,“ priznáva Matej s úsmevom. „V prípade náhlej nevoľnosti sa využíva tlačidlo, ktorým vojak privolá veliteľa stráže. Ten ho ihneď vystrieda iným vojakom zo strážnice. Z útvaru privezú hotovostného strážneho, ktorý vymeneného vojaka vystrieda a pokračuje v čestnom strážení.“

Ak niekomu počas státia na mieste výkonu čestného stráženia napríklad stŕpnu nohy, nemusí čakať na vystriedanie.

„Počas spomínanej hodiny môžeme vykonať uvoľňovací cvik, takzvané 'kolečko'. Dvojica strážnych vtedy vypochoduje zo svojho stanovišťa, odpochoduje pár metrov a vráti sa späť. Také kolečko môže zopakovať za hodinu maximálne trikrát,“ vysvetľuje Matej.

Najmä v lete majú vojaci v stráži čo robiť, aby zvládli nepríjemné horúčavy. Ich uniforma sa síce delí na zimný, prechodný a letný variant, no aj ten posledný dá pri teplotách nad 30° C zabrať. Dôležité je vtedy dbať na dodržiavanie pitného režimu.

Počas stojky si každý vojak kráti čas inak. Väčšina sleduje okolie. Matej prezradil, že on sa venuje najmä premýšľaniu a usporiadaniu svojich myšlienok.

Najťažšie sú posledné rozlúčky

Na záver nás zaujímalo, či služba v ČS PSR so sebou prináša aj nejaké úsmevné či menej zábavné zážitky. Samozrejme, nemali sme na mysli len nehybné sledovanie pekných dievčat medzi okoloidúcimi.

„Počas pôsobenia v ČS PSR som sa nevyhol ani smutným situáciám, pri ktorých som sa musel dokázať ovládať a vzdať poctu svojim tragicky zosnulým kolegom, kamarátom. Medzi jednu z najnáročnejších akcií príslušníkov ČS PSR patril pohreb vojakov vracajúcich sa z misie KFOR v Kosove,“ spomína Matej na január 2006, na jeden z najsmutnejších zážitkov.

„Štátny pohreb 42 obetí sa vtedy uskutočnil v Prešove. Pamätám si, že moji kolegovia museli vydržať nehybne stáť zoči-voči pozostalým štyri a pol hodiny...“

História čestnej stráže

Prvá čestná jednotka, 318. strážny prápor, bola v Bratislave zriadená na základe rozkazu Ministerstva národnej obrany SSR z 27. októbra 1968. Okrem čestnej stráže vykonávala aj vojenské pohreby.

Po vzniku Slovenskej republiky bol prápor transformovaný na Pluk hradnej a čestnej stráže. Jeden z práporov vykonával prezidentskú čestnú stráž, druhý prápor poskytoval protokolárne služby pre ďalších vysokých ústavných a vojenských predstaviteľov.

Prápor Hradnej stráže oficiálne vznikol 1. marca 1993. Od 2. marca vykonával svoje úlohy na Bratislavskom hrade. Pôsobisko práporu sa neskôr presunulo do Primaciálneho paláca (24. november 1993) a od 30. septembra 1996 do terajšieho Prezidentského paláca.

K 1. augustu 2001 vznikol samostatný útvar Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky.

rob

Uniforma a výzbroj čestnej stráže

Historická uniforma ČS PSR sa využíva od 16. júna 2003. Vychádza z uniformy slovenských dobrovoľníkov z roku 1848, jej farebnosť zo slovenskej trikolóry. Uniforma obsahuje prvky slovenskej ľudovej tvorby: klobúk s perom a šnúrové ornamenty. Vojenské hodnosti nositeľov sú označené červenými výložkami. Dôstojníci sú odlíšení „kuriérskymi taškami s výšivkou národného symbolu“.

Uniformu navrhli Ľubica Jarjabková a Helena Jurikovičová. Najnovší model, používaný pri oficiálnych akciách, bol zavedený v roku 2008. Používa sa v jarnej, letnej, zimnej a slávnostnej verzii. Strih uniformy je založený na civilnom odeve. Farebnosť návrhu H. Jurikovičovej vychádza z modrej a sivej, ktoré boli v roku 1848 na základe slovenského kroja koncipované ako slovenské.

Dôstojníci ČS PSR sú vyzbrojení šabľou dlhou 985 mm. Čepeľ je z ušľachtilej ocele, pošva zo smrekového dreva potiahnutého kožou. Mužstvo je pri zvláštnych príležitostiach vyzbrojené aj kresadlovou puškou s hlavňou dlhou 1 080 mm. Útvar používa samonabíjaciu pušku vzor 52 a pušku vzor 52/57, obe sú československej výroby.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári