Duchovná atmosféra, množstvo sviečok, vyzdobené hroby. Na cintorínoch to v týchto dňoch „praská vo švíkoch“. Nápor ľudí prichádzajúcich pozdraviť svojich najbližších zosnulých je skôr za vidna, so zotmením ich napriek neopakovateľnej nálade ubúda.
KOŠICE. Tohtoročným „Dušičkám“ počasie praje, a tak sa na hroby svojich blízkych vybralo naozaj nadmerné množstvo obyvateľov. Ľudia si v každodennom zhone našli čas stíšiť sa a zaspomínať si na najkrajšie chvíle strávené s blízkymi, ktorých stratili.
Umelé kvety tromfli ich živé „kolegyne“
Vodiči snažiaci sa zaparkovať hromžili najmä v čase obeda, v raňajších hodinách a po šestnástej už bola situácia bezproblémová. Nesťažovali sa ani predajcovia vencov a kvetinových výzdob pred verejným cintorínom.
„S vopred kúpenými kvetmi chodia najmä dôchodcovia, bežné rodiny nakupujú u nás. Jednoznačne však idú viac živé kvety. Vlani to bolo opačne a brali umelé, keďže v noci mrzlo,“ objasnil nám jeden z predávajúcich.
V obrazoch: Mnohí Košičania si uctili zosnulých už v predvečer sviatkovČítajte
Spomínalo sa na blízkych i neznámych
Davy prichádzali na hroby už od minulého víkendu, vďaka školským prázdninám bol najväčší nápor vo štvrtok, včera a očakáva sa i dnes. Kríž za hlavným vstupom verejného cintorína je nonstop obložený sviečkami.
„Najprv prichádzame tu, kde všeobecne za každého zosnulého zapaľujeme symbolicky sviečku a potom už navštívime jednotlivé hroby našich blízkych. Zastavíme sa tu každý rok, je to pre nás tradícia. Kvôli atmosfére sme tentoraz prišli podvečer, inak chodievame cez deň,“ dozvedeli sme sa od pani Ivety z Košíc.
Najmenších fascinovali svetielka
Krásne svetielka nadchli aj malého Leonarda Emenala, ktorý prišiel na cintorín s mamkou Shirley. Na každú sviečku s úsmevom ukazoval so slovkom „žiži“.
„Sviečku sme tu prišli zapáliť za prababičky, pradedkov, za môjho bračeka, za malého strýčka, babičku synčeka z otcovej strany... Malému sa atmosféra páči, takže sme sa tu celkom zdržali,“ prezradila mamka.
Problém s osvetlením
Oba košické cintoríny síce žiarili tisíckami sviečok, no po šestnástej hodine sa s odchodom denného svetla ponorili do tmy a šanca trafiť „poslepiačky“ k hrobom svojich blízkych bola minimálna.
„Je to katastrofa. Keby sme presne nepoznali cestu k hrobu, prišli by sme tu úplne zbytočne. Svietime si pod nohy mobilom, aby sme si nezlomili nohu. Parkovanie je síce teraz bez problémov, no nabudúce radšej prídeme peši a počas dňa,“ posťažovala sa pani Eva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári