Malé deti ukázali, aké majú veľké srdcia. Výnimočný vzťah medzi košickými školákmi a ich smrteľne chorým spolužiakom bol ocenený ako najlepší Detský čin roka. Napriek obrovskej podpore sa každý príbeh nekončí rozprávkovo. Malý Leo svoj boj s chorobou prehral.
KOŠICE. Prváčika Lea zastihlo krátko po jeho nástupe do Základnej školy na Staničnej ulici ťažké onkologické ochorenie.
Keďže bola potrebná okamžitá a intenzívna liečba, musel sa po dvoch mesiacoch od začiatku školského roka so spolužiakmi rozlúčiť.
Leonard sa napriek ťažkému životnému údelu nevzdával, s kamarátmi zo školy ostal v kontakte.
Dokonca ich na konci školského roka prišiel navštíviť do triedy, aby im ukázal, že v učení za nimi nezaostal. Ukázal, že sa aj počas náročného roka naučil čítať, či písať.
Peniaze od zúbkovej víly
Elán mu dodávali aj jeho spolužiaci, ktorí na neho počas roka nezabudli. Do skrinky s jeho menom umiestnenej v triede pravidelne odkladali sladkosti, posielali mu úlohy, obrázky a ďalšie malé pozornosti.
K Leovi ich nosil jeho brat, ktorý je žiakom na rovnakej základnej škole.
Keď sa spolužiaci dozvedeli, že liečba ich kamaráta je nákladná, spontánne sa v triede rozbehla zbierka.
Medzi prvými sa do nej zapojil Dávid, ktorý dostal dve eurá od zúbkovej víly po tom, ako mu vypadol zub.
Zbierka sa podľa triednej učiteľky Evy Kotayovej postupne rozrástla. Zapojili sa do nej ďalší žiaci, neskôr prekonala hranice školy.
„Prichádzali úplne neznámi ľudia, ktorí tiež chceli prispieť.“
Dúfali v uzdravenie
Leo na svojich spolužiakov a triednu učiteľku tiež myslel. Vyrobil pre nich korálikové náramky, pre pani učiteľku pridal aj batikovanú šatku. Napriek veľkej podpore rodiny a všetkých ľudí z Leovho okolia chlapček statočný boj s chorobou prehral v marci tohto roku. Do tretieho ročníka tak už nenastúpil.
Ešte predtým zanechal na základe vlastnej žiadosti hračky pre kamarátov. Svojej prvej školskej láske Julke venoval bábiku, kamarátovi Gabkovi zase prenechal bicykel.
„Chýba nám veľmi, bola s ním zábava. Mysleli sme, že sa uzdraví,“ zhodujú sa obe deti, ktoré kamarátova smrť zastihla nepripravených v mladom veku.
Julka na Gabriela prezradila, že na bicykli spočiatku nechcel jazdiť. Bol z neočakávaného odchodu spolužiaka smutný.
Maskovanie fliačkov
Spolupatričnosť, veľké priateľstvo a nezištnú pomoc druhému, aké preukázali košickí prváci, ocenili hlasujúci v celoslovenskej ankete Detský čin roka 2013 v kategórii Pomoc rovesníkom.
Cenu za celý kolektív na slávnostnom oceňovaní prevzali dnešní tretiaci Julka, Gabriel a triedna učiteľka.
Triedna učiteľka a ďalšia spolužiačka Zuzka napísali dojímavé listy, ktorými prezentovali svoj vzťah k statočnému chlapčekovi.
Aj na základe ich dojímavého vyznania hlasujúci rozhodli a 2 300 hlasmi získal príbeh terajších tretiakov prvé miesto.
Zuzka v liste popísala, že v prvej triede chcel Leo sedieť v lavici len s Julkou, pretože bol do nej zamilovaný a ona do neho už od škôlky.
Spomína si aj na to, ako s ním sedela pri obede a maskovali nezjedené fliačky s kapustou na tanieri tak, aby naoko vyzerali, že ich zjedli veľa.
Ochraňuje ich
„Tiež si pamätám, ako nás, dievčatá, naháňal Leo s chlapcami v družine na školskom dvore. Nám, dievčatám, to akože vadilo. Zábava s Leom trvala 2 mesiace. Potom už do školy prestal chodiť. My sme si mysleli, že je nachladnutý a že sa k nám po pár dňoch vráti. Neprišiel dlho. Pani učiteľka nám povedala, že Leo je vážne chorý. Vrátil sa k nám až na konci 1. ročníka na jeden jediný deň a my všetci sme sa na neho veľmi, veľmi tešili,“ popísala Zuzka.
Vyrozprávala tiež, ako sa mu celý prvý ročník starali o skrinku, odkladali mu sladkosti z narodeninových osláv a kreslili mu obrázky.
„V druhom ročníku sa k nám nevrátil. Stále bol v nemocnici a pani učiteľka povedala, že potrebuje veľmi drahé lieky na vyliečenie. Chceli sme mu všetci pomôcť.“
Triedna učiteľka so slzami v očiach hovorí, že Leov príbeh sa na rozdiel od ostatných príbehov z Detského činu roka neskončil šťastne.
Odchod chlapčeka podľa nej berie učiteľský kolektív o to ťažšie, že Leov otec je bývalým žiakom Základnej školy na Staničnej ulici.
Nemajú plakať
„Veľmi sme dúfali, že všetky vyzbierané peniaze mu pomôžu. Mal z toho obrovskú radosť. Leov zdravotný stav sa však začal zo dňa na deň zhoršovať a on to cítil a vedel, že je koniec. Veľmi si prial, aby sme za ním neplakali, že nás bude ochraňovať.“
Každý rok sa do ankety zapájajú deti s asi 5- až 8-tisíc listami. Píšu v nich o dobrom skutku alebo pozoruhodnom čine iného dieťaťa.
Nominovaných je 35 príbehov v siedmich kategóriách. Ich publikácie sú zaslané do asi 2 200 škôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
