Majstri pretavili do košických sôch a plastík vtip aj démonickosť

Kamenári či kovolejári si svojimi dielami neraz strieľali z ľudí a vyrovnávali si účty.

Majstri kamenári či kovolejári dokázali vytvoriť nielen veľmi pôsobivé diela vyrážajúce dych, ale sem-tam si pomocou kladív a dlát dokázali poriadne z niekoho „vystreliť“, prípadne si vyrovnať účty. Bez mihnutia oka zvečnili do kameňa tých, ktorí im, ľudovo povedané, poriadne šliapli na otlak. Takých skulptúr sa na území Slovenska nachádza veľa, Košice nie sú žiadnou výnimkou.

Chľastala, teraz pije dažďovicu

Jednou z najväčších kuriozít v meste je chrlič na odvod dažďovej vody v podobe veľmi škaredej ženy. Legenda hovorí, že majster kamenár mal ženu, ktorá sa rada a často pozerala na dno pohárika. Raz sa spila tak, že ju našli spadnutú v jarku. Korheľka robila mužovi hanbu, tak ju potrestal zvečnením do kameňa. S pohárom v jednej ruke a fľašou, ktorú schováva za chrbtom, v druhej. Odsúdil ju tak na večné, už storočia trvajúce chľastanie dažďovice. Pijanka sa nachádza v pravom rohu západného portálu.

Žobrák Ondrej sa smeje pracháčom

Pozornému oku návštevníka Košíc neujde strecha domu na Hlavnej 71. Stojí na nej chlapík s až podozrivým úškrnom na tvári, v miernom predklone a s čiapkou v ruke. Vraj je to podobizeň jedného z košických žobrákov, o ktorých v Košiciach nikdy nebola núdza. Ondrej si údajne vyžobral toľko peňazí, že mu vystačili na stavbu parádneho domu v najlukratívnejšej časti mesta, medzi najväčšími pracháčmi. Dom patril (a patrí), k najkrajším v centre. Na vrchol štítu nechal umiestniť svoju sochu, ktorou sa vysmial hlúposti panstva.

Foto: judy

Strašidelné Andrássyho maskaróny

Nepatria síce do kategórie veľmi vtipných, skôr démonických, ale pri pohľade na ne sa človek musí takisto smiať. Cez slzy. Plastické, eklektické liatinové ozdobné motívy v podobe ľudskej tváre zdobia steny v dvore národnej kultúrnej pamiatky Andrássyho paláca na Hlavnej 81. Viaceré už odtiaľ zmizli nevedno kam. Pôvodne slúžili ako držiaky na plynové osvetlenie, neskôr ich nahradili odpudivé elektrické vedenia. Mimochodom, v paláci z roku 1899 sa vraj vtedy, keď bol ešte kabaret v plienkach, robil polnočný striptíz.

Foto: judy

Mužom chýba srdce a ženám mozog

Košičania jazdiaci po Kuzmányho ulici v električkách môžu vidieť v areáli bývalej Krajskej detskej nemocnice veľmi zaujímavú kovovú plastiku. Niektoré ženy sa nechávajú počuť, že v nich vyvoláva erotické predstavy. Zrejme netušia, že ide o ľudský mozog. S ďalšou plastikou (Srdce) kedysi stál pred študentskými domovami medikov LF UPJŠ neďaleko „novej“ nemocnice. Srdce pred chlapčenským, mozog pred dievčenským. Podľa študentov to nebola náhoda, ale symbolika toho, čo komu chýba. Mužom srdce a ženám mozog.

Foto: judy

Košický „piaty element“ Gagarin

Fanúšikovia kultového filmu Piaty element s Bruce Willisom by si asi zgustli pri pohľade na najväčšiu sochu v SR, znázorňujúcu prvého kozmonauta na svete, Jurija A. Gagarina. Stojí už 38 rokov v areáli SOŠ v Šaci a je takmer identický s filmovým „piatym elementom“. ČSSR bola prvou krajinou, ktorú Gagarin navštívil po návrate z vesmíru.

Foto: judy

Hlava staviteľa Webera nad dverami

Pri prechádzke po košickom chodníku slávy na južnej strane katedrály si len málokto všimne nenápadné drevené dvierka s vyrezanou hviezdou a mužskou hlavou nad nimi. Ak áno, asi nevie, kto je ten človek so šibalským úsmevom na tvári a fešáckym motýlikom pod krkom. Je to Jozef Weber, staviteľ, ktorý sa v roku 1877 podieľal na rekonštrukcii dómu. Keď o 3 roky neočakávane zomrel, mesto mu vystrojilo nádherný pohreb. Na jeho pamiatku osadili pred odovzdaním zreštaurovanej svätyne jeho reliéfnu podobizeň nad malý dómsky portálik.

Foto: judy

Holý muž v centre mesta

Vyše polstoročie obdivujú turisti vyše trojmetrovú sochu maratónca. Nie vždy sa jej však dostávalo takých pôct ako dnes. Dielo vzniklo v období, keď vraj všetci počestní Košičania od podoby muža stvárneného tak, ako ho Boh stvoril, odvracali zrak, deťom zakazovali učiteľky dívať sa na ňu a sochárovi vraj i jeho mamka vytýkala, že prečo soche aspoň „neobliekol“ trenírky. Vtedajší papaláši mu zas vykrikovali, že čo je to za rozum, dať do centra sochu s holým „pipíkom“. Maratónca chceli kedysi dokonca Londýnčania, autor to však nedovolil.

Foto: judy

Holý zadok v kaplnke sv. Kríža

Kamenári boli detailisti. Dokazuje to i reliéf na stene kaplnky v dóme. Ukazuje postavu so stiahnutými nohavicami. Ďalšia nešťastníka drží, tretia ho s očividnou chuťou vypláca prútmi. V skutočnosti bitému asi nebolo veľmi do smiechu. Išlo totiž o trest „harum palizarum“, ktorý neraz skončil až smrťou previnilca, mláteného tromi (odtiaľ názov Trest troch palíc) palicami naraz. Ten vyobrazený košický bol vraj nepoctivý učeň. Komunisti si údajne v kaplnke, aby ich nikto nevidel, dávali krstiť za bývalej éry deti.