Exprezident Rudolf Schuster oslavuje osemdesiatku. Užíva si cestovanie po svete a chystá stretnutie prezidentov.
KOŠICE. Osem krížikov si od soboty na svojich pleciach ponesie exprezident Rudolf Schuster.
Vo svojom úctyhodnom veku však ešte stále nepozná, čo je ničnerobenie, hráva tenis a behá hore-dole po celom svete za dobrodružstvami.
Veľké oslavy však nechystá, vraj to nikdy nemal vo zvyku.
„Nikdy som to nerobil, väčšinou som oslavoval prácou. To sa však už dnes nenosí. Je to okrúhle jubileum, treba sa aj otočiť za seba, prehodnotiť, čo človek urobil a neurobil, čo by mohol urobiť ináč,“ vyznal sa nám oslávenec.
Ako zdôraznil, 75. narodeniny síce oslavoval na Južnom póle, no teraz bude pekne doma v rodinnom kruhu.
„Možno je to aj trošku príležitosť spytovať si svedomie. Človek však má isté povahové rysy a asi by som znovu urobil tie isté chyby. A kto veľa robí, urobí aj viac chýb. Zrejme by som však žil úplne rovnako – aj čo sa týka práce, aj manželstva a rodiny.“
Túži jedine po zdraví
Ak vás zaujíma, čo si jubilant želá, je to len jediná vec.
„Mám len jedno želanie. Prežiť z roka na rok. V júni 2000 mi v Innsbrucku vystavili lekári nový rodný list s garanciou na pätnásť rokov. Teraz teda budem mať štrnásť, čo je riadna puberta. A o dva roky, keď vyprší, si ho jednoducho pôjdem predĺžiť.“
A hoci z neho teda je podľa nového rodného listu tínedžer, predsa len už síl niet ako kedysi.
„Trochu ubúdajú, hoci tenis ešte stále hrám a aj moje cesty po svete sú extrémne. Dokonca by som povedal, že čím som starší, tým som smelší. Mladší som cítil kvôli deťom zodpovednosť, teraz už žijem pre seba.“
Chystá sa tretíkrát do Brazílie
Čo je to nuda, to zanietený cestovateľ netuší.
„Vždy mám naraz rozpracovaných veľa vecí, čiže nemám deň ako iní nepracujúci dôchodcovia. Vstávam ráno o pol siedmej, prípadne o siedmej, ako príde. A neustále mám svoj program. Nikdy sa nevenujem len jednej činnosti, ale naraz pracujem na viacerých,“ konštatuje s vysvetlením, že píše knihy zo svojich ciest a pracuje aj na filmoch o nich.
Najnovšie ho vnučka nahovorila na dobrodružnú cestu po Brazílii. Pôjde o jeho tretiu návštevu tejto krajiny a už sa nevie dočkať.
Známe sú jeho príhody z expedícií po Grónsku, Severnom i Južnom póle či Kamčatke, kde nebola núdza o adrenalínové chvíle. No hoci má toho vyše hlavy, vo všetkom má pekný prehľad.
„Ja totiž nerobím tri veci naraz. Len jednu, a keď jej mám dosť, rád prejdem na druhú. Keď ma unaví hľadanie historických prameňov, súvisiacich s danou krajinou, prejdem na niečo iné.“
Pozval prezidentov
Momentálne ho napĺňa aj pozoruhodný projekt, ktorý by sa mal uskutočniť 14. januára.
Pri príležitosti sympózia na tému Európska únia a svet na Slovensko pozval mnohých prezidentov, z ktorých sú viacerí jeho blízkymi priateľmi.
„Uvidím, kto nakoniec príde, pretože, žiaľ, napríklad Thomas Klestil už nie je medzi nami a dnes som telefonoval s Michailom Gorbačovom a trápia ho zdravotné problémy. Účasť však prisľúbil napríklad rakúsky prezident Heinz Fischer a ďalší.“
Inak, keď sa nezaoberá politikou a nájde si čas na koníčky, ho veľmi napĺňa hubárčenie, či už v Medzeve, ale aj na Záhorí s kamarátmi.
„Zbieram suchohríby, hríby, kozáky a v Medzeve sme zvykli zbierať aj plávky a opekali sme si ich ako rezeň. Myslím však, že nie je nad dubák. Zaujímavé však je, že suchohríb je vôňou oveľa silnejší ako hríb, a keď sa to spolu pomieša, je to výborná kombinácia. Kamarát ma to naučil a už to tak robím.“
Polievky z vrecka vylepšuje smotanou
Hoci má zajtra čerstvých osemdesiat, málokto by mu toľko aj hádal. Zvykne vravievať, že za to vďačí genetike.
V kondícii ho však nepochybne udržiava aj príležitostný tenis či ping-pong. Aj čo sa týka stravovania, o nejakom hodovaní nemôže byť ani reči.
„Stravujem sa veľmi skromne. Nechodím do reštaurácií, ani do barov. Akurát si sem-tam dám pizzu, čo je asi tak raz za pol roka. Dcéra mi vždy pripraví jedlo na niekoľko dní a ja si to len zohrejem.“
Sám v pohode zvládne ukuchtiť napríklad praženicu či sušené polievky. „Pridávam si do nich smotanu... Tým ich vlastne vylepšujem.“
Nahovoriť sa vždy dá na chutné halušky, pirohy či plnenú kapustu.
Doma mu býva smutno
Hoci býva v Košiciach, nie je jednoduché zastihnúť ho v týchto končinách.
„Veľmi často chodím do Bratislavy. Napríklad do televízie, keďže stále niečo dokončujem. Keď zase píšem pamäti, veľmi potrebujem prezidentskú kanceláriu a jej archívy,“ objasnil exprezident, ktorý o svoju manželku prišiel pred piatimi rokmi a bolesť zo straty sa doteraz nezmenšila.
„Niekedy mi len tak z ničoho nič prebehne pred očami nejaký záznam, niečo sa mi v súvislosti s ňou vybaví, pripomenie mi ju... To sú ťažké chvíle. Aj preto čo najviac utekám z domu, dá sa povedať. Lepšie sa vyspím inde ako doma. Bohužiaľ, prišlo to zo dňa na deň, bez prípravy. A ešte som bol na to sám, deti boli preč. Manželka mi ani nedovolila zavolať im, že ideme na vyšetrenie. Sedel som pred tou operačkou celý večer, noc... A potom mi to povedali.“
Aj preto sú u Schusterovcov vianočné sviatky poznačené smútkom. Jemu i deťom sa spájajú s jej osobou, preto už zďaleka nie sú také veselé, ako kedysi.
„Odkedy som sám, už nemám rád sviatky. Tobôž Vianoce. Vždy sme totiž boli spolu celá rodina. Kým žili rodičia a svokrovci, tak aj tých som spájal. Bol som čosi ako spojovateľ rodiny. Všetkých som vždy dotiahol do Medzeva. Ale odkedy mi manželka zomrela...“
Najbližší spovedník už nie je
Našťastie má syna i dcéru, ktorí sú mu veľmi blízki.
„Naša rodina je odvtedy zocelenejšia. S dcérou sme si blízki... Vždy mala k mamke veľmi blízko. Samozrejme, aj so synom sme v kontakte, vnúčatá sú už veľké. Mám však chvíle, keď chcem byť sám. Keď tvorím, nechcem byť rušený. Sú však zase chvíle, keď vyhľadávam spoločnosť, keď sa o niečo potrebujem podeliť. Lebo teraz je pre mňa najhoršie to, že sa vraciam do prázdneho domu. Toto mi je najťažšie. Ľahko odchádzam a ťažko sa vraciam. Prídem domov a môj prvý spovedník, ktorému som zážitky z celého dňa vyrozprával, tam už nie je. Dcéra nemá čas, syn je preč... Najhoršie je pre mňa to, že sa vraciam do prázdneho domu.“
Životopis
Kto je Rudolf Schuster
Ing. Rudolf Schuster, PhD. je bývalý prezident SR, politik, prozaik, dramatik a scenárista.
4. 1. 1934 - narodil sa v Košiciach
Vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Košiciach
1954 – 1959 - Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, odbor inžinierske staviteľstvo
1984 - Banícka fakulta Vysokej školy technickej v Košiciach, titul CSc. v odbore ekológia
1960 - projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave
1960 – 1962 - asistent v Slovenskej akadémii vied
1962 – 1970 - Východoslovenské železiarne v Košiciach – referent
1971 – 1974 – VSŽ - vedúci sekretariátu a technický asistent podnikového riaditeľa
1974 – 1979 - Národný výbor mesta Košice - podpredseda pre služby
1979 – 1983 - Národný výbor mesta Košice - prvý podpredseda pre ekonomiku
1983 – 1986 - primátor mesta Košice
1986 – 1989 - predseda Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach
30. 11. 1989 - 30. 6. 1990 - predseda Slovenskej národnej rady
1990 – 1992 - veľvyslanec ČSFR v Kanade
1993 – 1994 - zamestnanec ministerstva zahraničných vecí v Bratislave
1994 – 1999 - primátor mesta Košice
1998 – 1999 - poslanec Národnej rady SR
jún 1999 – jún 2004 - prezident SR
V rokoch 1964 – 1990 bol členom KSS, v rokoch 1998 – 1999 zakladajúcim členom SOP.
jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
