Keď mu raz farár v útulku pre bezdomovcov ponúkol, či si s ním nechce trochu zabehať, netušil, že mu to zmení život. Laco Bodnár najprv zabehol maratón a potom dostal prácu.
KOŠICE. Pred pár rokmi skončil Ladislav Bodnár (53) ako bezdomovec. Nikdy nemusel prespať na ulici len vďaka tomu, že ho prichýlili v útulku Oáza pri Košiciach.
Rodák z Bidoviec a rozvedený otec dvoch dospelých dcér, žijúcich nevedno kde v Čechách, prišiel o prácu na pošte v Košiciach, kde prepúšťali. A potom aj o byt v Moldave, za ktorý nevládal platiť. Prespával na ubytovni v Šaci. Ale len dovtedy, kým ho tam nezbili tak, že skončil v nemocnici. Odtiaľ sa už nemal kam „domov“ vrátiť.
Vtedy mu do života vstúpil kňaz Peter Gombita, šéf neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život. Tá prevádzkuje v Bernátovciach útulok pre ľudí v núdzi. Bodnára tam prijali pred 3 rokmi.
Z farára najlepší kamarát
Dnes je z Laciho, ako ho volajú, nový človek. V októbri 2013 sa z neho stal maratónec a už niekoľko mesiacov má i prácu. Robí čašníka v 4-hviezdičkovom hoteli Dália. To všetko vďaka Gombitovi.
„Je to môj najlepší kamarát, človek s veľkým Č,“ hovorí obyvateľ útulku o svojom šéfovi – farárovi a zároveň bežeckom parťákovi. Gombita je skúsený maratónec a Bodnára za pol roka vytrénoval tak, že dokonca spolu bok po boku zabehli posledný košický maratón.
Po prijatí do útulku trávil dni s ostatnými bezdomovcami prácou v skleníkoch.
„Staral som sa o ruže, polieval som ich, obstrihoval, bavilo ma to.“
Raz sa ho Gombita, ktorý chodil behávať, spýtal, či sa s ním len tak neskúsi prebehnúť.
„Kedysi som behával za TJ Bidovce, no šprinty, 60 a 100 metrov. Dlhé trate nie a 42 kilometrov, to už vôbec. Ale šiel som s ním raz - dvakrát. Začali sme v apríli, najprv sme skúsili 3 km. Postupne sme pridávali na 8, 10, 12, 15, 20, potom 25, 30 km. A v októbri sme si dali maratón,“ smeje sa šibalsky Laci, ktorý za posledný mesiac pred maratónom schudol 5 kíl a váhu 70 kg si stále drží.
Čašník to má v nohách
Gombita spomína, že keď mu Bodnár prezradil, že kedysi robil čašníka, povedal si, že ten to bude mať v nohách. Na skúšku si zabehli pár menších pretekov.
„Pôvodne som mal ísť len polmaratón,“ opisuje Bodnár, „lenže po júnovom polmaratóne Košice – Seňa mi šéf povedal: Laci, nie polmaratón, celý pôjdeš!“
Pritom na polmaratóne do Sene sa Bodnár vytrápil, lebo pieklo slnko, bolo 36 stupňov a dobehol za 2 hodiny a 27 minút. Tri mesiace nato už zdolal dvojnásobnú vzdialenosť za 4 hodiny a 7 minút, čo je na prvý štart solídny čas.
Pred koncom prišla kríza
Ale nešlo všetko ako po masle. „Okolo 30. - 35. kilometra mi prišla kríza do kolien.“ hovorí Bodnár.
Gombita dodáva, že v tréningu nabehali len okolo 650 – 700 km a bolo treba ešte viac.
„Laci vyzeral pred maratónom ‚namakaný‘, trochu i frajeroval (úsmev), že vraj sa bojím, že ma predbehne. Ale dohodli sme sa, že do 35. kilometra dirigujem ja a keď bude potom cítiť paru, nech ide sám. Nakoniec sme však museli niekoľkokrát zastať a trochu pochodiť, lebo už som mu videl, ako sa hovorí, smrť v očiach. Ešte na 39. kilometri som ho hecoval: Laco, ešte to môžeme dať pod 4 hodiny, modrý koberec ťa čaká v cieli, kopa ľudí, dobré pivo, bude sa potom jesť, popijeme, partia, Laco, ideme! Ale opäť sme zastali, tak sme radšej zvoľnili a pod 4 hodiny to už nešlo. Aj tak to bola paráda.“
Začal v ženských nohaviciach
Aj vďaka svojmu prvému maratónu v živote hneď po ňom dostal Bodnár aj robotu. Gombita spomína, ako si po maratóne boli posedieť v hoteli Dália, ktorý niekedy dáva potraviny z kuchyne pre útulok.
Pár dní potom debatoval s riaditeľkou hotela Dagmar Amrichovou i o tom, ako je neraz problém nájsť dobrého zamestnanca a že práve hľadajú čašníka. Slovo dalo slovo, farár ponúkol riaditeľke Laciho, ten pohovor zvládol a bolo to.
Na prvý deň v práci si nestihol kúpiť čierne nohavice. Vedúca z útulku mu našťastie požičala.
„Ale boli ženské, mali iný sed ako mužské,“ smeje sa Bodnár. „Síce som mal v reštaurácii zásteru, takže to nebolo vidno, ale poobede už som sa nevedel dočkať, keď si ich už budem môcť konečne vyzliecť...“
Z útulku do nóbl hotela
V 4-hviezdičkovom hoteli ešte nepracoval, ale je vyučený čašník a robil ho 15 rokov, aj v hoteli Gejzír v Herľanoch či v kaviarni v Moldave.
„Ale tu je to iné, na úrovni, treba privítať hostí, uviesť ich, obslúžiť, snažím sa. Po maďarsky i rusky viem dobre, trochu po nemecky.“
Riaditeľka Amrichová je s novým pracovníkom zatiaľ spokojná. Hovorí, že Bodnárovi na rovinu povedala, že ju nezaujíma jeho minulosť, a teraz má šancu.
„A on je za ňu strašne vďačný, má veľkú snahu, chce pracovať, držíme Lacimu palce.“
Ten vedenie hotela tiež chváli: „Sú na mňa dobrí, pomáhajú mi, sú skvelí ľudia, ďakujem im.“
Iné bývanie nehľadá
Aj vďaka šťastnej náhode má Bodnár nový život, ale iné bývanie si zatiaľ nehľadá, každý deň dochádza do Bernátoviec pri Valalikoch.
„Mám tam všetko, čo potrebujem, nič mi nechýba.“
Gombita reaguje žartom, že ešte by si mohol nájsť nejakú bohatú babu s domom.
V jednej z izieb novej prístavby útulku má Bodnár za spolubývajúceho 21-ročného študenta, ktorému pomáha.
Izba sa leskne, poriadkumilovný Laco ju vyzdobil aj na Vianoce. Na skrini mu visí maratónske tričko a medaila, v šuplíku má vždy dobroty, ktoré večer pojedá.
Klienti zariadenia sa striedajú pri upratovaní spoločných priestorov.
„Okná nikto tak neumyje ako Laci, nikto tak dobre nepoprace, všetci len jeho chcú,“ chváli Gombita.
Farár Peter Gombita (57) má na starosti obce Hýľov a Bukovec. Mimochodom, je vzdialenou rodinou speváčky Mariky Gombitovej. Na konte má už 6 maratónov a s Bodnárom ďalej trénujú, ďalších 42 km si plánujú pripísať už na jar v Bratislave či Prahe.
Gombita tvrdí, že stať sa bezdomovcom nie je hanba.
„Je to skúsenosť, ktorú by som prial každému, že sa ocitne na ulici, rodina ho odmietne, zatrpkne, nemá ani korunu, je zlý na druhých i na seba, je mu zima, všetko ho bije. Ale nevzdá sa a bojuje. Je to úžasné, tí ľudia sú malí hrdinovia, lebo keď príde zima a tajfún, my už dávno poumierame a oni budú žiť ďalej.“
Čašník v hoteli. Laci sa snaží, šéfka ho chváli. 
„Doma“ v útulku. Všetko tam musí mať tip-top. 
Modlitebňa Oázy. Tu k nim prehovára Gombita.
Foto: veja
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
