Hrdina arabských rozprávok Z tisíc a jednej noci „Aladin“ by určite poriadne zozelenal od závisti pri návšteve jedného z košických bytov. Jeho malá, i keď zázračná lampička s džinom vo vnútri by sa ani zďaleka nemohla porovnávať s tými, ktoré trónia na policiach v útulnom príbytku na Terase. Naturalizovaný Košičan Cyril Barla, inak rodák zo Sečoviec, ktorý žije v meste od roku 1945, ich zbiera už viac ako 45 rokov.

V unikátnej kolekcii má síce i starožitné petrolejky, on však uprednostňuje olejové, ktoré boli ich predchodkyňami. Petrolejový boom totiž nastal až po jeho objavení a patentovaní v roku 1856.

Police v príbytku žoviálneho dôchodcu sa doslova prehýbajú pod raritnými kusmi, kvôli ktorým by nejeden fajnšmeker bez váhania upísal dušu diablovi.

Najmenšia z kuriozít, i keď „iba“ dekoračná, má necelé tri, najvyššia, plne funkčná, viac ako 200 centimetrov. Pán Cyril ju bežne využíval na príjemné osvetlenie pri rodinných či priateľských posedeniach u neho na balkóne.

Zbierka je úžasná, tvoria ju lampy rôznych tvarov, veľkostí, farieb, dekorované keramikou či inými materiálmi.

Prvú dostal za opravu televízora

Šikovné ruky „lampového kráľa“ si poradia i s takými, ktoré vďaka rôznym vplyvom vyzerajú tak, že už nikdy nebudú fungovať. Kompletizuje ich z dostupných súčiastok, vyzerajú potom ako nové. Každú jednu zo stoviek zberateľských kuriozít má vyfotografovanú, chystá sa ich skatalogizovať.

„Pôvodným povolaním som televízny technik. K tejto mojej záľube, lepšie povedané koníčku, som sa dostal tiež vďaka mojej práci,“ zaspomínal si na svoje začiatky sympatický zberateľ.

„Bolo to v Čermeli v Suchej doline. Keď začali začiatkom 60. rokov prvé pokusy o televízne vysielanie, v doline nemali absolútne žiadny signál. Jedna známa bola nešťastná z toho, že nikdy ešte nevidela poriadny obraz, poprosila ma o pomoc. Podarilo sa a práve vtedy som zbadal lampu. Tú moju prvú, petrolejovú. Pani ju používala ako kvetináč. Doslova sa mi vtedy rozsvietili oči, tak mi ju venovala ako odmenu za prácu. Tým to všetko začalo. Nemal som však pri práci na to dosť času, až po odchode do dôchodku som to rozbehol naplno. Veľmi pomáha internet. Otvára nám svet aj v oblasti lámp, netreba už za nimi loziť a hľadať ich po pôjdoch. Neuveríte, ale jednu francúzsku lampu som cez internet zohnal za necelých 15 eur.“

Francúzsko je mekka lámp

Práve vo Francúzsku ich je prebytok, kedysi sa tam totiž stretávala šľachta z celého sveta. Výrobcovia lámp ich chrlili kvantá, samozrejme ručne, ale boli veľmi drahé. Napriek tomu sa im to vyplatilo, vedeli, že ich dokážu bez problémov predať. Robili ich zo zliatiny hliníka a zinku, z tohto materiálu sa robili napríklad karburátory do áut.

„Mimochodom, málokto si uvedomuje pri návšteve kostola, že i takzvané večné svetlá s červenými tienidlami nad oltármi sú olejové lampy. Žiaľ, už i tie začali prerábať na elektrinu. Čo sa týka francúzskych lámp, mám tu i prvé mechanické vyrobené z cínu. Sú pumpové. Na Vianoce mi jedna svietila s asi deci oleja dve a pol hodiny v kuse.“

Paríž osvetľoval poľský petrolej

Na otázku, koľko lámp presne má, odpovedá pán Cyril, že je to pre neho taká otázka, ako keď sa ženy opýtajú, koľko má rokov. Tvrdí, že vďaka internetu dosiahol, čo sa lámp týka, všetko, o čom si myslel, že je nedosiahnuteľné.

Vo svojom kráľovstve má ozaj nádherné kusy, napríklad lampu s dvomi horákmi fungujúcu nielen ako svietidlo, ale i piecka, mechanické, poháňané strojčekmi podobných hodinovým. Kľúčom sa natiahnu a plynulo pomocou malého čerpadielka dávkujú olej do lampy. Na jedno natiahnutie dokáže strojček „šliapať“ 7 až 8 hodín.

Zveľaďovať túto nádheru mu pomáha i dobrý kamarát Jerzy Malinowsky z Poľska. Píše knihy o lampách, 12 rokov bol riaditeľom múzea naftového priemyslu v poľskom mestečku Bóbrka, ktoré zvyknú volať aj poľský Texas.

Mnohí Slováci ani netušia, že sa nachádza len asi 4-5 kilometrov za Duklou. Keď Jerzy príde do Košíc, vždy vraj prinesie niečo pekné a zaujímavé. Mimochodom, práve v Galícii, časti Poľska, ktorá patrila kedysi do monarchie, objavili ropu, petrolej z nej bol používaný do lámp, ktoré osvetľovali Paríž, Prahu, Brusel.

„Olejové lampy sú v našich končinách absolútne neznáme,“ vysvetľuje vládca košického lampového impéria.

„Kedysi tu vládla veľká chudoba, preto boli pre väčšinu ľudí nedostupné. Mali ich páni v kaštieľoch, kúriách, bohatých mešťanských domoch, drvivá väčšina z nich je však zničená. Posledné vyrábali v roku 1856, mali nielen rôzne tvary a veľkosti, ale i hmotnosť. Museli byť ťažké, aby sa neprevrátili, požiar bol strašiakom domácností aj vtedy, nielen teraz. Mám napríklad veľmi vážne, vzácne nemecké kusy, neuveriteľne vyhľadávané zberateľmi. Zachovalo sa ich len málo. Počas prvej svetovej vojny totiž zbierali mosadz na vojnové účely. Keď sa dostali k takejto mosadznej lampe, bolo po nej. Má asi osem kilogramov. Sú tu i lampy s drakmi aj levími hlavami. Robili ich také preto, aby sa ich deti báli a nepriblížili sa k nim. Jednoduché protipožiarne opatrenie. Mám napríklad i lampu ťažkú 26 kilogramov, sypali do nej piesok, bola to nočná lampa, je na nej vyobrazený čert.“

Túži po výstave a zriadení múzea

V byte Cyrila Barlu je naozaj čo obdivovať. K jeho pýcham patrí nielen svietidlo v tvare tej povestnej Aladinovej lampy, ale i najstaršia olejová z roku 1700.

Vyrobili ju v Indii, má podobu páva, na „chrbte“ so samičkou. Kúsok od tejto rarity sa nachádza ďalšia, francúzska, s prekrásne vypracovaným výjavom objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom. S admirálom, plachetnicami, Indiánmi.

V kútiku nenápadne stojí niekoľko kusov lámp, ktorými v minulosti, presnejšie v roku 1860 osvetľovali ulice Paríža. Mohli do nich liať olej, ale i petrolej. Medzi nimi boli i takzvané merné, kde poverený zamestnanec mesta-osvetľovač videl na stupnici, koľko do nich pôvodne nalial „paliva“. Na každých zhruba 10 obyčajných lámp pripadala jedna merná.

Raritné sú i študentské lampy, dve i viac svietidiel funguje na jednu spoločnú nádržku. Boli určené na osvetlenie kabaretov, divadiel a iných zábavných inštitúcií.

Klavírová lampa s dvoma zrkadlami sa zas dala nastaviť tak, že muzikantovi bez problémov osvetľovala noty či klávesy ako potreboval. Unikátom je i petrolejová lampa–dvojička, ktorú vyhrabali zo sutín v Londýne po zbombardovaní mesta nacistickými lietadlami počas 2. svetovej vojny.

Napriek tomu, že si pán Barla splnil už takmer všetky zberateľské sny, má ešte ďalšie dva. Túži po tom, aby mohol v meste zorganizovať výstavu lámp, ktoré by tak mohlo obdivovať čo najviac ľudí.

No a keďže na celom Slovensku nejestvuje žiadne múzeum týchto krásnych súčastí minulosti, ak by to vraj vyšlo, prvé by mohlo byť práve v metropole východu. Prvou pomyselnou lastovičkou by bola jeho fantastická zbierka.

Najvyššia. Má asi dva metre, majiteľovi spríjemňuje posedenia na balkóne.

Neuveriteľná nádhera. Všade, kam sa len človek pozrie, oko mu padne na nejakú kuriozitu.

Najstaršia. Pochádza z Indie, má viac ako 300 rokov.

Objavenie Ameriky. Francúzski remeselníci historickú udalosť „pretavili“ do tejto lampy. Foto k článku: Veronika Janušková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári