Je totiž vedúcim jediného Jazdeckého areálu v Košiciach, na Terase na Triede KVP. Vlastného koňa nemá, no v areáli ich má 62. Najväčší relax je preňho čas strávený s rodinou a je pritom jedno, kde to je.
KOŠICE. Lásku ku koňom si vypestoval už v detstve.
„Ako malý chlapec som chcel byť námorníkom, ale potom ma to prešlo. Moji starí rodičia chovali kone a kravy. Naše prvé kone sa volali Sivko, potom Ďurko,“ spomína.
Od 15 rokov chodil na voltíž, o tri roky neskôr sa sám stal trénerom a je ním dodnes.
„Dnes trénujeme spolu s manželkou. Jej výsledky nie sú doteraz v rámci Československa prekonané.“
Spoznali sa, ako inak, pri koňoch. „V našich najlepších časoch bola moja zverenkyňa. Dnes už máme 5–ročnú Veroniku a dvojročnú Stelu. Veronika už chodí na gymnastiku a k nám na tréningy.“
Keď chce byť rodina pokope, deti nemajú na výber. Trávia voľný čas s koníkmi. „Tam si k nim už získajú vzťah. A hlavne vzťah k pravidelnej pohybovej aktivite, lebo to je jeden z najväčších nedostatkov našej spoločnosti.
Keby však deti povedali, že chcú hrať hokej alebo chodiť na klavír, neviem síce, či im to umožníme, ale nebudeme ich nútiť na kone.“
Bez televízora je nám lepšie
Počas bežných dní sa trénerovi prelína práca s koníčkom a rodinou.
„Po pracovnej dobe vyzdvihnem manželku s deťmi a pokračujeme v tréningu v jazdeckom areáli do pol ôsmej. Pre mňa je relax spoločný čas strávený s rodinou a je úplne jedno, kde. “
Doma v byte trávia len nevyhnutný čas. Ani posedenia pri televízore by ste u Pavľakovcov nezažili.
„Pred piatimi rokmi sme vyhodili z bytu úplne nový, veľký televízor. Ani ho neplánujeme mať. Ten tlak informácií je dnes veľmi veľký a je potrebné ho triediť. Hlavne na detskú dušičku je to neuveriteľný nápor. Tým, že nemáme televízor, viac času venujeme kresleniu, spievaniu a čítaniu rozprávok. Samozrejme, máme počítač aj internet, deťom občas púšťame rozprávky, ale len tie klasické.“
Pavľakovci inšpirovali aj ďalších na život bez televízora.
„Všetci, ktorí tak urobili, si to maximálne pochvaľujú. No napríklad rádio počúvame. Keď ide o nejakú zmysluplnú reláciu na dobrej stanici.“
Mäso z obchodu nekupuje
Snaha o zdravý životný štýl ovplyvnila rodinu aj v stravovaní.
„Robil som inšpektora hygieny potravín, takže, bohužiaľ, mám prehľad o tom, ako to je. Keď sa nám narodili deti, viac sme sa starali o zdravú stravu. Nemôžem povedať, že žijeme úplne zdravo, ale snažíme sa.“
Tvrdí, že dôverovať môže len tomu, čo si sám dopestuje alebo dochová. „Napríklad mäso, to jeme len od známych, nie z obchodu. Jeho spotrebu znižujeme. Aj keď sú deti choré, snažíme sa používať prírodné lieky.“
Marián Pavľak je síce odborník na kone, ale keď treba doma zabiť klinec, radšej si nechá poradiť.
„Vtedy volám otcovi alebo svokrovi. Čo sa týka domácich prác, tak vysávam a varím. U nás je nutnosť, aby sme sa podelili s prácami, lebo obaja spolu trénujeme aj chodíme na preteky, preto to nemôžeme hodiť všetko na jedného.“
Za svoju slabosť považuje vzťah k technológiám. „Viem si zapnúť počítač a odpísať niekomu, ale keď potrebujem s technikou niečo viac, tak volám manželku a tým jej možno leziem na nervy. Mám veľké technologické nedostatky. Mobil používam len na volanie a sms. Mám pocit, že tých technológií je stále viac a viac a neprinášajú ľuďom úžitok, len ich zotročujú.“
Jeho snom je mať malý drevený domček. „Učarovali mi v Nórsku, keď som tam trénoval. Stačil by mi malý drevený a k tomu dva koníky a dostatočné pastviny, aby mohli byť vonku 24 hodín denne sedem dní v týždni.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
