Detské spevácke talenty si užívali kedysi oveľa viac pozornosti ako dnes. Mali svoje relácie, populárni speváci s nimi nahrávali albumy, dostávali veľké množstvo priestoru. Dnes sa na nich zabúda a pritom ich nie je málo.

V základnej umeleckej škole sa to len tak hemží deťmi a rodičmi. Z jedných dverí znie flauta, z ďalších „vrzúkanie“ husličiek.

Až človek podvedome ľutuje susedov. Pravdou však je, že niektoré z týchto detí bude možno o pár rokov uznávaným tenorom alebo husľovým virtuózom.

Takýto sen má aj štrnásťročný Matej Rendoš. A človek ani na sekundu nezapochybuje, či to tak bude.

„Spievať začal v dvoch rokoch, v speváckom zbore manželov Varínskych ako trojročný, ktorého členmi boli aj jeho rodičia a do základnej umeleckej školy prišiel, keď mal šesť. Odvtedy to spolu ťaháme, čo je už sedem rokov,“ smeje sa Matejova učiteľka Zlata Vondrová.

Folklór nechal rodičom

Matej pochádza z hudobníckej rodiny, obaja rodičia dodnes pôsobia vo folklórnom súbore Železiar:
„Rodičia sa orientujú na folklór, taký zámer mali aj s Matejom, no príchodom do ZUŠ–ky sa začal orientovať na vážnu hudbu. Je chvályhodné, že ho v tom podporujú, lebo každý rodič asi chce, aby bolo jeho dieťa dobré v tom, v čom je on sám,“ vysvetľuje učiteľka.

Matej dodáva: „S ľudovkami som naposledy vystúpil verejne ako štvorročný na festivale vo Východnej.“
Odvtedy ubehlo desať rokov a z Mateja vyrastá mimoriadny talent. Po otcovi zdedil absolútny sluch a sudičky mu do vienka nadelili aj odvahu.

„Počas tridsaťročnej praxe som mala len jedno dievča, ktoré keď vyšlo na pódium, okamžite bolo jej. A Matej je podobný. Občas je až veľmi temperamentný, no za tie roky sa už poznáme. Stačí, keď na neho pozriem a už vie, v čom je problém,“ vysvetľuje Matejova učiteľka spevu.

Spievajúca výnimka

Na spevácke súťaže začal chodiť už ako malý žiačik, no žiadny závratný úspech sa nekonal. Smotanu líže až teraz, a to si kvôli mutovaniu mal dať na rok pauzu.

„Trošku sme začali stagnovať. Matejovi sa začal meniť hlas, zúžil sa mu rozsah, tak som navrhla, aby si dal na rok pauzu. No ocino nesúhlasil, povedal, že aj keď sa o speve budeme len rozprávať, on tu bude chodiť. Priznávam, stalo sa mi to vôbec po prvýkrát,“ vysvetľuje skúsená učiteľka.

Jej rukami prešlo veľa chlapcov a každý musel v istom veku načas prestať. Kým sa hlas neustálil a nedozrel, nemalo zmysel spievať. „Výnimka potvrdila pravidlo a práve v tom roku, keď sme mali prestať, prišli najväčšie úspechy.“

Úspech nečakali

Minulý rok v apríli prišiel prvý veľký úspech, Matej Rendoš vyhral na Moyzesovom slávikovi v Prešove zlaté pásmo a stal sa laureátom vo svojej vekovej kategórii.

Zakrátko prišiel druhý – medzinárodnú spevácku súťaž Imricha Godina vo Vrábľoch Matej opäť s prehľadom vyhral.

„To už bol pán úspech, keďže obstál nielen v konkurencii detí, ale aj profesionálnych spevákov, navyše v medzinárodnej konkurencii,“ teší sa z úspechu svojho žiaka Vondrová.

Pár hodín po návrate z tejto súťaže už Matej stál na pódiu a opäť úspešne. Na piatom ročníku súťaže v sólovom speve Petra Dvorského vyhral nielen vo svojej kategórii, ale stal sa aj laureátom celej súťaže.
„Ani sme v to nedúfali. Nám sa páčilo, ako spieva, len sme nevedeli, či sa to bude páčiť aj iným. Báli sme sa, aby sme si neurobili hanbu. Keď už na súťaž prichádzate s nejakou cenou, samozrejmosťou sú očakávania. Mohlo sa stať čokoľvek. To nie je ako v športe, že kto dá gól, ten vyhráva, tu je to o tom, čo sa komu osobne páči,“ odkrýva tajomstvá speváckych súťaží pedagogička.

Vždy je tam, ale...

Najväčší úspech doterajšej Matejovej kariéry však prišiel koncom novembra, keď sa zúčastnil Speváckej súťaže Olomouc 2013.

Boli tam speváci od 7 do 35 rokov. Umelci sa tam chodia zviditeľniť a uspieť je veľká prestíž. Matej sa stal absolútnym víťazom. Jeho pani učiteľka sa z toho nevedela spamätať: „Viete, väčšinou dávajú absolútne víťazstvo dospelým profesionálom. A teraz jemu.“

Byť spevákom je drina a mladý talent si to uvedomuje, na tvrdú konkurenciu mimo umeleckej školy ho pripravuje aj jeho pani učiteľka.

„Na pani Vondrovej sa mi páči, že je vždy úprimná. Po výkone vždy povie to, čo chce a za to som vďačný, lebo mi to dá skúsenosť do života,“ objasňuje prísnosť učiteľky Matej.

„No, Matejko, povedz, že málokedy sa ti stane, že ťa pochválim. To je realita. Pochválim, ale za tým príde ale a tri bodky,“ bonzuje na seba učiteľka a Matej so smiechom dodáva: „Vždy aspoň jedna vec musí byť.“
Na otázku, či kritika slabšími povahami nezamáva, krúti Zlata Vondrová hlavou.

„Viem, že to asi nie je veľmi pedagogické, lebo dnes treba deti chváliť, ale ony vedia, ako to myslím. Veľakrát som nad tým uvažovala, či to mám takto robiť. Zatiaľ mi to nikto nevytkol, ale nesnažím sa byť ako ježibaba.“

Uživí sa spevom

Matej tento rok absolvuje na ZUŠ Bernolákova 26 prvý stupeň v odbore spev a klavír, pokračovať plánuje na druhom stupni. Navyše študuje na osemročnom gymnáziu.

„Nad prestupom na konzervatórium som neuvažoval, bolo by lepšie, aby som mal všeobecné vzdelanie, keby sa stalo, že zmutujem do takej podoby, že ten hlas by bol nepočúvateľný,“ tvrdí.

Stať sa môže skutočne všetko, vedomá si je toho aj pani učiteľka: „Neviem z praxe povedať, ako to s ním môže dopadnúť. On je zvláštny. Hlas sa mu teraz tak otvoril, že má rozsah a farbu ako ženský soprán. Keby sa mu zafarbil do kontratenoru, bolo by to výborné, lebo tých je málo a sú žiadaní. To by mal vyhrané.“

Spevom žije naplno

Matej žije svojím snom naplno, na ihrisku ho hrať futbal nenájdete. Počas decembra mal sedemnásť koncertov. V ZUŠ–ke trávi štandardne dve popoludnia v týždni, keď je pred súťažou, pridávajú sa korepetície a voľný čas sa zmenšuje ešte viac.

„Keďže má vynikajúce výsledky, bola tu možnosť rozšíreného vyučovania. Spolu s hodinami teórie a klavíra mu to zaberá veľa času,“ uvedomuje si pani učiteľka.

Obety sú však nutné a Matej nič neľutuje.
„Spev pre mňa veľa znamená. Komplikované je to vždy období, ako bolo teraz, pred vysvedčením. Musím dohnať známky a nie je mi všetko jedno. Musím si vtedy ešte presnejšie zadeliť čas, ale keď viem, že je voľnejšie a školu môžem pustiť aspoň na chvíľu z hlavy, venujem sa spevu a klavíru.“
Našťastie, učiteľka klavíra sa už zmierila, že z Mateja virtuóz nebude a do výkonov ho netlačí.

Obľubuje Gotta

Domáce cvičenie je pre hudobníkov kapitola sama osebe. Matej sa len pousmeje a slova sa chopí pani učiteľka: „Keď už na neho zvýšim hlas, začne doma cvičiť. Dostane odo mňa hubovú polievku a hneď zamaká.“
Chlapec sa pohotovo začne obhajovať: „Ja mám toho strašne veľa a niekedy si neviem nájsť čas na spev. Chodil som aj na tanečnú štyri roky, aby som lepšie cítil rytmus, ale to som musel nechať.“

Matej priznal, že doma si nepohmkáva veľmi moderné veci, teda žiadnu Lady Gaga. „V sprche si spievam Karla Gotta,“ smeje sa mladý talent.

Rodičia sú na syna hrdí

Hrdý otec Milan Rendoš sa teší, že zo synátora rastie budúci spevák.
„Vraví sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. My, rodičia, sme radi, že z toho jablka už rastie pevný strom. V jeho záujme o spev ho vždy budeme podporovať. Veríme, že z Mateja raz bude kvalitný a slávny operný spevák.“

Ochrannú ruku okrem rodičov a pani učiteľky nad ním drží aj jeho skalná fanúšička teta Nataša, ktorá ho sprevádza na všetkých súťažiach.

„Matej už mal česť spievať duety aj so skutočnými hviezdami – Adrianou Kučerovou, sólistkou SND Evou Horňákovou, čerstvou hviezdou súťaže Česko-Slovensko má talent Miroslavom Sýkorom a v závere EHMK mal aj kratučké sólo v Steel Aréne spolu s The Tenors. Od roku 2011 je členom detského zboru Štátneho divadla v Košiciach, kde účinkuje v niektorých operách,“ vyratúvajú rodičia skúsenosti hodné profesionálneho speváka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári