Košické súdy nechcú platiť za prieťahy

Košické súdy odmietajú znášať výdavky na odškodnenie ľudí, ktorých práva porušili svojou nečinnosťou.

KOŠICE. Súdom v Košickom kraji sa nepáči, že za spôsobené prieťahy musia občanov odškodňovať z peňazí, ktoré im štát prideľuje na ich prevádzku.

Ministerstvu spravodlivosti odporúčajú, aby sa sumy priznané Ústavným súdom za porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote vyplácali z jeho rozpočtu.

Vypláva to z decembrového uznesenia kolégia predsedov sudcovských rád súdov v obvode Krajského súdu v Košiciach.

Tému na zasadnutí kolégia otvoril riaditeľ súdnej správy krajského súdu Miloslav Kunca. Podľa neho je „nekoncepčné zaťažovať rozpočty konkrétnych súdov“ vyplácaním finančných satisfakcií za pomalé konanie.

„Ústavný súd má v kompetencii rozhodovanie o zodpovednosti štátu za prieťahy, nie o zodpovednosti konkrétneho súdu a sudcu. Subjektívne zavinenie je oprávnený posúdiť výlučne disciplinárny súd,“ vysvetľoval Kunca podľa zápisnice na rokovaní.

Sopoliga: Na vine nie sú len sudcovia

Jeho postoj prevzalo do uznesenia kolégium, keď rezortu „dalo na zváženie“, aby zabezpečilo úhradu odškodnení zo svojho rozpočtu.

Sudca Juraj Sopoliga, predsedajúci kolégia, hovorí, že na prieťahy nepôsobí len nečinnosť sudcu, ale aj podmienky pre výkon súdnictva.

„Súd nemá oprávnenie rozhodovať o personálnom a technickom vybavení, to prislúcha výkonnej moci, ani o legislatívnej úprave, keďže ide o právomoc zákonodarného zboru,“ povedal.

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že tak či tak, ide o prostriedky z jeho rozpočtovej kapitoly.

„Ak by vyplácalo náhrady za súdne prieťahy ministerstvo, išlo by to z toho istého balíka peňazí, teda súdy by dostali v konečnom dôsledku menej,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Donevová.

Ak krajský súd alebo jeho okresné súdy nemajú dosť peňazí na preplácania nálezov Ústavného súdu, podá žiadosť o ich pridelenie ministerstvu spravodlivosti, ktoré mu potom doplní limit výdavkov.

Ústavný súd nechcel iniciatívu košických súdov komentovať s tým, že stanoviská zaujíma len prostredníctvom svojich rozhodnutí.

Zodpovednosť súdu

Odkázal však, že rozhoduje podľa zákona, ktorý „jasne hovorí“, že priznané finančne zadosťučinenie je sťažovateľov povinný vyplatiť „orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil“.

Rovnako komentár k ústave z roku 2001 hovorí o „zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu alebo inú ujmu“, nie všeobecne o zodpovednosti štátu.

Podľa vládneho rozpisu rozpočtu sa pre súdy v obvode Krajského súdu v Košiciach ráta na rok 2015 so sumou 21,8 milióna eur.

Z toho takmer 14 miliónov je určených na platy, mzdy a iné osobné príjmy.

Škody majú sudcom zosobňovať

Borec sľubuje vylepšiť legislatívu tak, aby za prieťahy platil sudca zo svojho.

KOŠICE. V čase keď košická sudcovská samospráva presadzuje, aby sa odškodnenia za porušenie práv účastníkov konania hradili z rozpočtu jednotlivých súdov, chce ministerstvo spravodlivosti presunúť zodpovednosť ešte nižšie.

Šéf rezortu Tomáš Borec (Smer) medzi pripravovanými zmenami v justícii ohlásil aj to, že by sa vyplatenie náhrady za prieťahy žiadalo spätne od sudcu z jeho majetku.

Zákon o sudcoch už dnes umožňuje vymáhať od sudcu náhradu škody. Rozhodnúť o tom môže predseda súdu. V praxi sa to ešte nestalo.

V rokoch 2006 až 2012 predstavovali výdavky na nálezy Ústavného súdu zo strany Krajského súdu v Košiciach, ktorí prideľuje peniaze svojim okresným súdom, 1,44 milióna eur.

rok

Vyjadrenie

Kolégium predsedov sudcovských rád vychádzalo z ústavnej úpravy základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí i právo na súdnu a inú právnu ochranu.

Ochrana základných práv a slobôd sa v Slovenskej republike zakladá na rade prameňov práva:

Základné práva a slobody výslovne určené v druhej hlave ústavy (čl. 11 – 54),
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, ktoré boli ratifikované pred účinnosťou ústavného zákona č. 90/2001 Z.z. a ktoré budú schválené v budúcnosti,
Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 23/1991 Zb..

Právo na konanie bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods.2 ústavy je súčasne riešené aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl.6 ods.1, kde judikatúra ESĽP predstavuje záväzné výkladové smernice pre výklad jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. I. ÚS 49/2001, ÚS 56/01 ).

Z judikatúry uvedeného súdu vyplýva, že od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci rozhodnúť postupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili, pričom nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie (Eckle Case, s. 37,39).

Európsky sú pre ľudské práva, na základe nečinnosti všeobecného súdu vyslovuje, že Slovenská republika porušila sťažovateľove právo na prejednanie veci v primeranej lehote priznané čl.6 ods.1 Dohovoru (Case of Jóri v Slovakia. Application no. 34753/97, Case of D. K. v. Slovakia. Application no. 53372/99, Case of Chovančík v. Slovakia. Application no. 54996/00.)

Zákon o organizácii ústavného súdu upravuje len otázku vyplatenia odškodného a nie otázku zodpovednosti za porušenie základného práva.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu a ESĽP jednoznačne vyplýva, že pri rozhodovaní o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa musia brať do úvahy nasledovné kritériá – dĺžka konania o subjektívnom práve, zložitosť veci z hľadiska právneho a skutkového, správanie účastníkov (súčinnosť alebo nesúčinnosť v konaní) a nečinnosť (činnosť) orgánu konajúceho vo veci (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 3/00, II. ÚS 62/2001, I. ÚS 7/02, I. ÚS 156/02).

Názor kolégia je potrebné považovať za prípustnú úvahu na prípadnú zmenu zákonnej úpravy o vyplácaní odškodného (úvaha de lege ferenda), keďže na prieťahy v konaní nepôsobí len nečinnosť sudcu, ale podmienky, za ktorých súd realizuje výkon súdnictva. Súd nemá oprávnenie rozhodovať o personálnom a technickom vybavení (prislúcha to výkonnej moci) ani o legislatívnej úprave (ide o výlučnú právomoc zákonodarného zboru).

Keďže vrcholným orgánom správy súdnictva je ministerstvo spravodlivosti, považuje za správnejšie predmetné odškodné hradiť z rozpočtu ústredného orgánu a nie jednotlivých súdov.

Regresná náhrada

Úprava regresnej náhrady vyplýva z čl. 46 ods.3 ústavy, ktorá priznáva právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo neprávnym postupom orgánu verejnej moci.

Ústavná úprava zakladá zodpovednosť štátu predovšetkým za činnosť jeho orgánov, z čoho vyplýva, že Slovenská republika preberá zodpovednosť za porušenie práva priznaného osobe.

Uvedené základné právo je predmetom úpravy zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu.

U sudcov, v súlade s rezolúciou VZ OSN z roku 1985 o „Základných princípoch nezávislosti súdnictva“ a čl. 46 ods.3 ústavy upravuje zák. č. 385/2000Z.z. o sudcoch a prísediacich aj zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tak, že za takúto škodu zodpovedá štát, ktorý je oprávnený požadovať náhradu škody, t.j. vymáhať od sudcu náhradu škody, za ktorú zodpovedá (§104,105 cit. zák.).

Možnosť regresnej náhrady za prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup sudcu je teda zákonnou úpravou zabezpečený. Nevylučuje to prípadnú zmenu zákonnej úpravy, ktorá ale musí rešpektovať vyššie uvedené ústavné kritériá a medzinárodné štandardy.

JUDr. Juraj Sopoliga, predsedajúci Kolégia sudcovských rád obvodu Krajského súdu v Košiciach