Krajčírová-Némethová: Srdcom som vždy Košičanka

Legendy košického športu. Zľava bedmintonista Jaroslav Kozák, gymnastka Marianna Krajčírová-Némethová a hokejista Ján Faith.
Legendy košického športu. Zľava bedmintonista Jaroslav Kozák, gymnastka Marianna Krajčírová-Némethová a hokejista Ján Faith. (Autor: Judita Čermáková)
Sportnet|26. feb 2014 o 00:00

Kvetinkou medzi legendami galavečera Športová osobnosť Košíc 2013 bola „Gymnastka Slovenska 20. storočia“ Marianna Krajčírová-Némethová.

Kvetinkou medzi legendami ocenenými počas galavečera Športová osobnosť Košíc 2013 bola „Gymnastka Slovenska 20. storočia“ Marianna Krajčírová-Némethová. Bola to éra Věry Čáslavskej, ktorú obdivoval a miloval celý športový svet, ale na piedestál jej pomohli aj ďalšie členky silného reprezentačného družstva, medzi ktoré patrila i táto košická rodáčka.

KOŠICE. Marianna Krajčírová-Némethová štartovala na troch olympijských hrách v rokoch 1964-1972, a z Tokia (1964) a Mexika (1968) si priniesla striebornú medailu zo súťaže družstiev.

Gymnastky Československa v tom čase tvrdili muziku so sovietskou „zbornou“, a ich vzájomný súboj vyvrcholil na olympijských hrách v Mexiku. Udalosti, ktoré sa odohrali v auguste v roku 1968 v Československu, mu dodali silný politický podtón.

„V Mexiku sme obhajovali striebro, a je pravda, že to bolo, kvôli tým politickým udalostiam, trošku zvláštne. Ale malo to niečo do seba. Tá atmosféra v publiku, keď sme vystupovali, alebo na štadióne, keď sme naň vpochodovali počas slávnostného otvorenia... Všetci diváci, turisti, všetci nám neskutočne fandili... Ale veľmi rada spomínam na všetky tri olympiády, lebo každá mala svoje čaro. Na tej prvej v Tokiu som bola benjamín, mala som iba šestnásť rokov, a všetko, celú tú atmosféru, som doslova hltala. Otvorenie hier, ukončenie, všetko ma uchvátilo. Bola som tam vlastne počas celej olympiády, takže som mala možnosť okrem našich súťaží pozrieť sa aj na iné miesta. Prvýkrát som bola tak ďaleko od domova...“

Nabúrala reprezentačný tím

Dostať sa do silného družstva ČSSR nebolo vôbec jednoduché, miesto v „základnej zostave“ na olympijských hrách musela potvrdiť aj individuálnymi výsledkami. „Nikdy som nebola iba náhradníčka, vždy som bola členka tímu,“ aj teraz to vraví Marianna Krajčírová-Némethová s hrdosťou.

A mala to veru poriadne ťažké, pretože bola jedinou Slovenkou v reprezentačnom družstve. Nikdy to nebrala tak, že ostatné členky tímu sú v tieni Věry Čáslavskej.

„Ona nikdy nebola naveľa, práve naopak. My sme boli, aj furt sme, kamarátky. Ja som jej vďačná, lebo sa ma ujala, keď som prišla do reprezentačného družstva. A neviem po koľkých rokoch to bolo, keď tím československých gymnastiek nabúrala Slovenka. Dovtedy bol reprezentačný tím zložený iba z českých gymnastiek, a spočiatku mi tak trošku ostatné dievčatá nedôverovali. Pevné miesto medzi nimi som si vybojovala aj štvrtou priečkou na majstrovstvách republiky, keď sa bojovalo o nomináciu na olympijské hry do Tokia. Odsunula som Evu Bosákovú...“

Slabiny si nemohli dovoliť

Každá gymnastka má svoje obľúbené ale aj nenávidené náradie. „Nedá sa povedať, že by som niečo nenávidela, pretože dobrá gymnastka musí mať vyrovnané všetky štyri náradia. Len vtedy je dobrá gymnastka, a len vtedy pomáha družstvu. Vtedy sme si nemohli dovoliť slabiny, ale predsa, taká posledná disciplína pre mňa bola kladina. Ošemetné, úzke náradie... Ale nikdy sa mi z nej nepodarilo spadnúť, ani pokaziť. Bola som na nej vždy taká istá, a práve tou kladinou ma trénerka nasadzovala ako prvú, lebo mi verila, že nasadím dobrú známku pre družstvo. Tá prvá bola vždy veľmi dôležitá, lebo od nej sa odvíjali ďalšie známky. Na kladine som bola vždy prvá, na bradlách vždy za Věrkou, aj na preskoku a prostných. Tie som mala rada, lebo milujem hudbu, pohyb, skákanie... Tam som vždy dosiahla piate-šieste miesto. No na bradlách som sa dostala vždy do finále, bradlá boli moja silná stránka. Na majstrovstvách Európy v Amsterdame som na nich získala bronzovú medailu a na majstrovstvách sveta v Ľubľane som bola vo finále piata. Aj preskok som mala rada, i keď v Mexiku na olympiáde som bola štvrtá. Také nešťastné umiestnenie... Ale bola som rada, aj za piate miesto na majstrovstvách sveta.“

Od svojich deviatich rokov žije Marianna Krajčírová-Némethová v Bratislave, ale stále sa cíti Košičankou.

„Lebo tu som sa narodila. Otec tu študoval na vojenskej akadémii a zaľúbil sa do mojej mamy... Tu som sa narodila a prežila časť svojho detstva, ale tým, že otec bol vojak z povolania, bol často prekladaný. Tak sme pochodili celé Slovensko, celú Moravu, až sme zakotvili v Bratislave. Stále sa však cítim ako Košičanka, nikdy som sa necítila ako Bratislavčanka. Tam len žijem, ale srdcom som vždy Košičanka. A strašne som dojatá, milo prekvapená, že na mňa Košičania tak myslia, že som dostala toto ocenenie. Keď som bola hocikde vo svete a stála som na stupňoch víťazov, tak to nebolo len to, že som hrdá, že som 'Čechoslováčka', ale vždy som bola hrdá na to, že pochádzam z Košíc.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Krajčírová-Némethová: Srdcom som vždy Košičanka