Pri vystúpeniach vzdušnej akrobatky Ariadny sú chvíle, keď tuhne krv v žilách. Divákom. Jej ani náhodou. Ona si každú minútu vo vzduchu užíva, ako len vie.
KOŠICE. Vidieť ju v akcii je obrovským zážitkom. Oblečená v obtiahnutom drese sa šplhá na stuhy, vo vzduchu spraví šnúru, „padá“ niekoľko metrov, aby sa tesne nad zemou zastavila.
Jej vystúpenia nie sú len o akrobacii, sú o zmyselnosti, o umení, o kráse a ladnosti pohybu. Ariadna Vendelová je rodená Košičanka. Dnes študentka posledného ročníka angličtiny na FF UPJŠ sa vzdušnej akrobacii venuje päť rokov.
„K tancu a rôznym formám pohybu ma to ťahalo od malička. Vyskúšala som disco, showdance, scéniku, základy baletu aj gymnastiky. To všetko mi dalo výborný základ pre to, čo dnes robím,“ vysvetľuje Ariadna.
Tancom žila odmalička
Pred rokmi to však vyzeralo, že s tancovaním bude koniec.
„Nikdy som nešla tanec študovať, aj keď som bola prijatá na konzervatórium, nikto ma v tom nepodporil, tak som nakoniec šla na gymnázium a neumeleckú vysokú školu.“
K tancu si však sympatická vysokoškoláčka nakoniec cestu našla.
„Začala som sa venovať tanečnej improvizácii. Zrazu sa pre mňa otvorilo pole neobmedzených možností. Pohyb je pre mňa magický, je to druh rituálu,“ nadchýna sa Ariadna.
Od improvizácie tak už bol len krok k vzdušnej akrobacii. Svoju úlohu v tomto príbehu zohrala aj priekopníčka vzdušnej akrobacie na Slovensku Katka Raševová.
„Pred piatimi rokmi som sa spoznala s Katkou. Mala nápad vytvoriť multižánrové predstavenie, do ktorého hľadala druhú akrobatku. Tak ma to naučila, za čo som jej vďačná.“
Na záclonu sa nevešajte
Aké jednoduché. No začiatky až také ideálne neboli.
„Pre moje telo bol tento druh pohybu šokom. Začali sme veľmi zhurta, Katka ma naučila veľa za krátky čas. Chýbala mi sila, tú som vyvážila koordináciou a flexibilitou.“
Prvý dotyk so vzdušnou akrobaciou sa v Ariadninom prípade konal cez šály. Ide o špeciálny, 18 metrov dlhý kus látky preložený napoly, ktorý je pripevnený v nosnom bode karabínou, osmou a lankami.
„Objednať sa dajú napríklad z cirkusových firiem. Jeden stojí približne 180 eur, k tomu si treba ešte pripočítať ostatné vybavenie. Lacnejšou možnosťou sú látky z galantérií. Musia byť dosť pevné a jemne flexibilné, ale to by som amatérom neodporúčala. Záclona by človeka neudržala,“ smeje sa akrobatka a pripomína, že cvičiť bez inštruktora je tiež veľmi nezodpovedné, až nebezpečné.
Kruh bol náročný
Robiť vzdušnú akrobaciu sa dá prakticky na čomkoľvek, Ariadna má vo svojom repertoári aj akrobaciu na kruhu.
„Keď som si kúpila kruh, myslela som si, že to bude ľahučké, ale bolo to relatívne ťažké. Kruh je vlastne dvojcentimetrová oceľ, sadnete na to prvýkrát a celé sa to roztrasie.“
Kým si telo zvyklo na iný druh záťaže, chvíľu to trvalo.
„Kruh spočiatku všade tlačí. Hovorila som si, panebože, do čoho som sa to pustila, toto bude ťažké a bolestivé. Keď človek visí dole hlavou, zachytený len pod kolenom, riadne to bolí. Časom je to však lepšie. Teraz to už nebolí, ale je to drina.“
Nie je sa čoho báť
Jej vystúpenia často vyrážajú divákom dych a nejeden pri náročnejších kúskoch radšej odvráti zrak.
„Samozrejme, že zo začiatku som mala strach aj ja. Čím je šál vyššie, tým lepšie, minimálna výška je približne päť metrov, ale štandard je deväť metrov. To je už pekne vysoko, aby sa dal využiť priestor.“
Zatiaľ najvyššie predvádzala svoje umenie vo výške takmer 20 metrov.
„S akrobatickou skupinou Vertigo som bola zavesená na cípoch oceľovej kocky, ktorú zdvihol žeriav do potrebnej výšky. To už bolo naozaj také, že ľudia na zemi boli ako mravčeky. Držala som sa len v dlaniach a povedala som si, že ak sa teraz pustím, tak som mŕtva.“
Ariadna však vysvetľuje, že sa diváci nemusia obávať, akrobati vedia, čo robia. Priestor na frajeriny vo vzduchu rozhodne nie je.
„Je to všetko o psychike, lebo hoci človek zvláda ten istý prvok pár metrov nad zemou, stačí, že ide o päť alebo desať metrov vyššie a zrazu má strach. Treba sa uvoľniť, dýchať a poriadne sa sústrediť.“
Strážila ju sestra
Ak si myslíte, že nejaké istenie musí byť samozrejmosťou aspoň na tréningoch, Ariadna s úsmevom krúti hlavou, že nie.
„Keď som začínala, nemali sme ani žinenky, jednoducho na to neboli peniaze. Možno je to aj tak lepšie, potom by som sa na vystúpení bála, keby podo mnou zrazu bola holá zem. Trénovať so žinenkou je však určite bezpečnejšie.“
Pred každým vystúpením sa všetko dôsledne kontroluje.
„Teoreticky môžu, skôr než môj ľudský faktor, zlyhať práve technické veci. Preto všetko niekoľkokrát prejdem. Nič nesmie byť poškodené.“
Našťastie sa doteraz mladej akrobatke nič nestalo.
„Keď som chodievala cvičiť sama, mala som taký zvyk, že som zavolala sestre, že som tu a tu, idem cvičiť, o hodinu sa ti ozvem. Keď sa neozvem, niečo sa mi stalo. Vždy sa môže niečo stať, ale horšie by to bolo priamo pred divákmi, asi by to pre nich bolo nepríjemné,“ nahlas rozmýšľa Ariadna.
Akrobaciu môže skúsiť každý
V uplynulých dvoch rokoch viedla Ariadna aj kurz pre verejnosť.
„Jednoducho sa im to páčilo, chceli skúsiť, aké to je. Niektorí boli skutočne zanietení. Jedno dievča sa do toho tak vžilo, že už absolvovala aj pár vystúpení.“
Jedným dychom však dodáva, že zavesením sa a spravením zopár prvkov sa z vás nestáva umelec.
„Musí tam byť tá pridaná hodnota, charizma, umelecké cítenie, a to nemá každý.“
Vlasy nevadia
Ďalšou kapitolou pri vystúpeniach sú kostýmy, tie musia byť priliehavé.
„Stalo sa mi, že sa mi tričko stiahlo do uzla na šále, a keď má človek holé nohy, môže si spáliť kožu.“
Profesionálne dresy sú ďalšou nezanedbateľnou položkou, Ariadna ich má niekoľko, dáva si ich šiť na mieru, no často jej dobré kúsky frknú do nosa v secondhandoch.
„V čom vystupujem, závisí aj od okolností. Neoblečiem si niečo vyzývavé, keď je to akcia pre deti. Hlavne, aby to bolo dosť pružné a pevné.“
Ostatné okolnosti už nerieši, po piatich rokoch si vo vzduchu užíva aj rozpustené vlasy.
„Kedysi som ich mala stále zopnuté, ale už viem, čo robím. Už viem, kde sú šály, kde mám ruky, nohy a aj to, kde sú vlasy,“ smeje sa.
Miluje improvizácie
„Rada improvizujem, nemám rada, keď je číslo či predstavenie presne predom nacvičené či mechanicky odprezentované. Pri improvizácii som vždy zvedavá, čo z toho nakoniec vznikne. Niekedy mám pri tom až zimomriavky. Vtedy nás umelcov vedie a inšpiruje múza. Naše podvedomia a energie sa na seba vzájomne s divákmi naladia, čo vyústi v harmóniu, a v tvorivom procese vznikajúcom priamo na mieste je skutočne cítiť život a srdce,“ filozofuje Ariadna.
Potlesk nevníma
Rodina aj kamaráti ju v tomto koníčku, z ktorého sa stáva plnohodnotná práca, podporujú.
„Kamaráti sú zvedaví, čo to vlastne robím. Mamina sa občas bojí, po ťažšom vystúpení mi zvykne volať, či som v poriadku.“
Potlesk divákov si Ariadna za päť rokov ešte nestihla poriadne vychutnať.
„Ja som vtedy v tranze, takmer vôbec nevnímam ľudí, viem, že tam sú, ale sústredím sa na to, čo robím,“ uzatvára so smiechom vzdušná akrobatka.
Akrobacia sa dá robiť prakticky na čomkoľvek. Jednou z možností je aj oceľový kruh. Foto: Judita Čermáková
Profesionálne šály sa zháňajú v zahraničí. Počiatočná investícia je dosť vysoká. Foto: Judita Čermáková
Trénovať sa dá kdekoľvek. Keď nie je iná možnosť, poslúžia aj preliezky na detskom ihrisku. Foto: facebook
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
