Vo výbehoch môžu návštevníci zazrieť aj exotické zvieratá, ktorým inak chlad zvykne zaliezať pod pazúry či kopytá. Nelebedia vo vnútri na vyhrievaných podlahách. Hrejú sa vonku na slnku a šantia.
KOŠICE. Areál zoo v Kavečanoch je otvorený celoročne. V zimnom období býva návštevníkov pomenej. No teraz bola zima akási oťapená. A ľudí v januári nečakane viac.
„Zima bola naozaj miernejšia, ale iba čo sa snehu týka. Také bývali aj v 90. rokoch. Dokonca sme sa vtedy s kolegami tešili, že sa blížime do subtropického pásma a budeme môcť chovať aj druhy, pre ktoré nám teraz chýbajú zariadenia na zazimovanie. No tri–štyri zimy dozadu nám ukázali, že všetko bude po starom,“ skonštatoval riaditeľ zoo Erich Kočner.
Ani cez miernu zimu im počasie nedá vydýchnuť.
„Kavečany majú už v podstate horskú klímu, ležia v akomsi kotli, problémy nám robí námraza pri hmlách a za vlhka. Museli sme areál posypávať, hoci nebol sneh.“
Častejšie ako obvykle vypúšťali niektoré druhy exotických zvierat – opice, surikaty, zebry, pakone či antilopy.
„Z tohto hľadiska je zoo trošku veselšia. Zasnežená však má tiež svoju neopakovateľnú atmosféru. Aj keď práca je vtedy tvrdšia, pocit rozprávkový,“ nadchýnal sa Kočner.
Surikaty vlnkavé znesú teploty do mínus 5 stupňov Celzia. Slnkom preteplený múrik pomáha vyhriať ich telíčka. Foto: veja
Zamestnancom zakázali pohyb po areáli
Vlani to však zopár dní s rozprávkou nemalo nič spoločné.
„Bolo strašne veľa ťažkého vlhkého snehu. Z voliér sme ho narýchlo odstraňovali, aby sa neprepadli a neušli zvieratá. Popadali nám aj stromy a konáre do výbehov i na ohrady. Riziko úteku bolo najmä u šeliem. Museli sme ich zatvoriť,“ zaspomínal si zoológ Patrik Pastorek.
„Akurát vtedy nám nakrátko hybernovali dva medvede. Vyslovene sme ich preberali a lákali na žrádlo, aby sme ich dostali dnu. To bol adrenalín... Museli sme dokonca zoo z bezpečnostných dôvodov zatvoriť. Kalamita ohrozovala aj zdravie zamestnancov. Jeden deň sa ani oni nemohli voľne pohybovať po areáli,“ dodal riaditeľ.
Príjemné počasie štartuje niektorým zvieratám pudy skôr. Nečudo, veď nehľadia do kalendára.
„Mali sme s tým trošku problém už vlani. Vtáky začali vonku stavať hniezda a znášať vajíčka. Prišlo náhle ochladenie a násada vajec zamrzla. U krkavcov sme prišli o prvú znášku, ale z druhej sme mali štyri mláďatá. U vtákov je to dobre vymyslené, že si to vedia vynahradiť. Bernikly však prišli o osem vajec. Vyliahlo sa iba jedno mláďa. Aj teraz už začínajú vtáky stavať hniezda...“ poznamenal Pastorek.
Levy si užívajú slnečné lúče. Niektoré typické africké zvieratá sa už narodili v Strednej Európe. Vnímajú a dobre znášajú striedanie zimy a leta. Aj levy púštne už teraz viac láka slnečné teplo ako podlahové kúrenie vo vnútri.
Foto: bri
Hviezdy zoo robia opak toho, čo sa traduje
Mnoho ľudí ani netuší, že sa medvede v zoo na zimný spánok nezvyknú ukladať. Nie sú nútené šetriť energiu.
Nažerú sa aj bez námahy. „Ani teraz zimu nijako zvlášť neriešili, iba trošku obmedzili stravu. Sú aktívne, nespal ani jeden,“ uviedol zoológ.
Aj predstava ďalších celebrít zoo – tučniakov, ako sa s rozkošou čľapkajú v ľadovej vode medzi kryhami, je mylná.
„Naše tučniaky jednopásové von nechodia, sú zazimované vo vnútri. Tam ich návštevníci, bohužiaľ, vidieť nemôžu. Nie sú to tie, ktoré poznáme z vôd Antarktídy. Naše sú teplomilné, žijú pri pobreží Chile a Peru. Sú von zhruba od apríla do októbra.“
Boli časy, keď plnil stránky novín jeden úhyn tučniaka za druhým. Teraz majú v zoo celkom iné starosti. Príjemné.
„Za posledné dva roky sme odchovali sedem mláďat. Začneme ich ponúkať iným. Tučniakov máme trinásť. Chceli by sme to ustáliť tak na desať plus mladé,“ netajil spokojnosť Pastorek.
Tulenie dvojčatá sú smutné. Čuk a Gek ostanú ešte dlho bez polovičiek. Foto: TASR
Nevrlým bratom chýba „panička“
Tulene sivé sú priam predurčené užívať si zimu. O to prekvapujúcejšie je, že košickí bratia Čuk a Gek neznášajú sychravé počasie a hmly, prezradil zoológ.
„Sú vtedy nevrlí a nechce sa im s chovateľmi veľmi spolupracovať. Teraz majú obdobie párenia, tak sme museli zrušiť komentované kŕmenie. Nechutí im veľmi žrať. Chceli by riešiť nejaké iné veci...“
Ale majú smolu. Samičky zatiaľ zoo nemá. Tak skoro sa ich bratia ani nedočkajú. Potrebovali by na to ďalší bazén.
Medveď na prechádzke. O zimnom spánku sa mu ani nesníva. Foto: bri
Malpám ochabli tropické gény
Natrafili sme aj na potulujúcu sa malpu hnedú. Nebolo by to nič čudné, keby jej príbuzní neobývali tropické lesy Južnej Ameriky.
Ak by nejakú doviezli do Kavečian priamo odtiaľ, nemohli by ju ani teraz len tak vypustiť do výbehu. Aklimatizácia trvá dva–tri roky.
„Zopár hodín otužovania je pre u nás odchované malpy v poriadku,“ ubezpečil Pastorek. Inak ide o veľmi inteligentné opice. Kameňmi obratne roztĺkajú orechy.
Žuravy kráľovské obkukujú návštevníkov. V africkej Keni sú veľmi uctievané. Aj tie košické sa už špacírujú vo výbehu.
Foto: bri
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári