V dobrej kondícii absolvoval oslavy v Košiciach a prezradil veriacim, čo si praje najviac.
KOŠICE. Jozef Tomko odišiel ešte ako seminarista do Ríma v roku 1945. Kvôli nástupu komunizmu sa nemohol vrátiť do vlasti. Celý život oddane pracoval pre cirkev v službe siedmim pápežom. Kardinál žije vo večnom meste už bezmála 70 rokov, no na Slovensko sa stále rád vracia.
„Žijem v takzvanej cudzine, ktorá pre mňa už nie je cudzinou a pritom sa necítim ako cudzinec tu ani tam.“
Nebo ako cieľ
Kardinál je vďačný za každý deň svojho života.
„Cítim sa ako človek, ktorý sa dožíva 90 rokov. Práve preto si uvedomujem, čo značí aj pre mňa čas. Aj každý deň. Aký je vzácny každý deň v našom živote. Človek už v tomto veku rozmýšľa existenciálne a tú existenciu ja vnímam ako večnosť.“
Každý kresťan by si podľa kardinála mal priať hlavne svoje spasenie.
„Aby mi Pán Boh otvoril tie brány tam hore. Všetci si musíme priať večné šťastie, nemôžeme sa ho zriecť. Nebo je naším cieľom. Isteže sa tu na zemi trápime a namáhame, ale Pán Boh vie, čo potrebujeme a dá nám tú odmenu.“
Jubilujúci kardinál si praje hlavne duchovné dary.
„Najviac by som si prial, aby sa ľudia za mňa a za seba modlili. A Slovákom prajem, aby si zachovali vieru aj teraz v ťažkých časoch. Krízy raz prejdú. Snažme sa ich prežiť tak, aby sme si pri tom nepoškodili duše.“
Svoje okrúhle narodeniny oslavuje už po štvrtýkrát spolu s emeritným košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom, ktorý je od neho presne o 10 rokov mladší. Centrom osláv sa im stali Košice, konkrétne slávnostná svätá omša v Dóme sv. Alžbety. Predchádzal jej koncert klasickej a duchovnej hudby v podaní Zboru sv. Cecílie.
Kniha príhovorov
Kardinál Tomko si veľmi dobre uvedomuje svoju omylnosť.
„Kde sa pracuje, tam sa aj robia chyby. Tie sa môžu urobiť iba tam, kde sa pracuje. Takže ďakujem aj za tie chyby, ktoré som urobil. A vďaka aj za to, že som mohol mať nad sebou dlhé roky ruku pápeža Jána Pavla II., ktorý ma vždy vypočul, povzbudil a usmernil.“
Ani s pribúdajúcim vekom nezaháľa.
„Keď nemám robotu, nudím sa. Stále musím niečo robiť. Teraz mi napríklad vychádza kniha, po slovensky. Sú to zozbierané materiály, ktoré som mal v rukách a na ktorých som pracoval počas siedmich rokov. Je to určitá zbierka skúseností a postrehov. Cieľ bol, aby sa tie pravdy, ktoré prenášam do knihy, dostali do života ľudí a aby ich spravili šťastnými.“
Jeho najnovšia, 15. publikácia, sa volá Hľadieť za obzor.
Turista s kamerou
Aj keď žije kardinál v Ríme, posledných 7 rokov sa veriacim na Slovensku prihovára aj prostredníctvom katolíckeho rozhlasu a televízie. Prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov bol celých 16 rokov. Ako hlava misií precestoval celý svet a stretol sa s mnohými kmeňmi a národmi.
„Vždy som chodil po cestách s kamerou alebo fotoaparátom v ruke. Takto som mohol ukázať aj našim seminaristom a kňazom, ako vyzerajú tie krajiny a prilákať ich tam. Na misiách som zo seba veľa dal, ale aj veľmi osobne vyrástol.“
Ani v ďalekých krajinách nezabudol na rodnú vlasť.
„Nežil som na Slovensku, žil som zo Slovenska. Stále som rozmýšľal nad tým, čo by tu bolo potrebné urobiť. Naviazanosť na Slovensko mi ostáva. Hovorím, že je to moja prvá vlasť. Moja druhá vlasť je potom Taliansko.“
Kardinál je známy aj svojou záľubou v horskej turistike. Do talianskych Dolomitov sa vracal pravidelne 30 rokov.
„Páči sa mi ten pocit, keď mám pod nohami pevnú skalu a hľadám, kde urobím ďalší krok. Som ako obnovený, hlava si v horách odpočinie od starostí.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
