Odchovanec prešovskej Slávie, dvojnásobný čs. majster v drese NV Bratislava v rokoch 1950 a 1951 bol u nás medzi prvými trénermi s najvyššou kvalifikáciou. V ročníku 1964/65 dosiahol na lavičke svoj najväčší úspech, keď sa Tatran Prešov stal pod jeho vedením vicemajstrom I. ligy. Žiaľ, po týchto pozoruhodných faktoch nasledoval po polstoročí smutný oznam, že 27. augusta 2009 vo veku 85 rokov a 162 dní života opustil Ing. Jozef Steiner vo večerných hodinách navždy veľkú futbalovú rodinu.
KOŠICE. Zásluhou svojho herného kumštu bývalý obranca povojnovej ligovej Jednoty Košice sa po skončení vysokej školy obchodnej v Bratislave stal na vojenčine v drese ÚDA Praha vysoko váženým hráčom.
Keďže v tom čase narukovalo veľa futbalistov, popri celku ÚDA vznikli aj oddiely Tankista Praha a Krídla vlasti Olomouc. Od vedenia armády však dostal takú dôveru, že mu zverilo rolu hrajúceho trénera medzi tankistami.
Po vojenčine smerovali Jožkove kroky do Spartaka VSS Košice, kde v tejto úlohe pôsobil počas jeho účinkovania v I. lige v roku 1956. Po návrate do Prešove obsadil s Tatranom raz štvrté a po ňom druhé miesto.
Po týchto úspechoch bývalý vynikajúci obranca, ktorý raz obliekol reprezentačný dres béčka proti Maďarsku a niekoľkokrát sedel aj na striedačke ČSR A, mal odísť na zahraničné angažmán do Sudánu. Náhle však začal mať vážne zdravotné problémy, ktoré mu nedožičili rozvíjať veľké futbalové schopnosti, dokonca išlo to tak ďaleko, že sa čoraz menej objavoval na prešovskej tribúne.
Z bratov to dotiahol najďalej
Ako je známe, z bratského trojlístka to dotiahol najďalej. Rodák z Nálepkova patril síce medzi učenlivých žiakov Biharyho úspešnej mládežníckej futbalovej školy v Slávii Prešov, ale seniorskú I. čs. ligu začal hrať v košickej Jednote spolu so Semešim a Kuchárom, ba bol aj medzi prvými Slovákmi, čo sa v čs. lige stal čs. majstrom.
Tréner Leopold Šťastný, čiže populárny Jim, si pochvaľoval jeho pracovitosť a spoluprácu s Michalom Vičanom i brankárom Teodorom Reimannom.
Jeho herné schopnosti a zásadovosť si pochvaľovali aj vtedy, keď obliekal vojenskú rovnošatu, či po jej vyzlečení hral v Košiciach a potom pôsobil v Prešove, kde dosiahol niekoľko úspechov ako kormidelník na lavičke.
Napokon, ako prvý získal s reprezentantom zo srdca Šariša striebro, čo dokázala už len raz zopakovať dvojica Milan Moravec – Karol Petroš, a to sú úspechy, ktoré natrvalo zostali nevšednými ozdobami Prešova.
Napriek rôznym zdravotným komplikáciám sa Jožko držal vyše štyri desaťročia statočne, zomrel ako jeden z najstarších hráčov Jednoty Košice, Slávie a Tatrana Prešov i NV Bratislava na zlyhanie srdca. Keby žil, rodák z Nálepkova by 22. marca (teda nie 24. 3., ako uvádzajú niektoré pramene) mal 90 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári