Na Západe sa nachádza 15 rizikových oblastí z pohľadu horúčav. Vyplynulo to z výsledkov projektu, o ktorých v stredu informoval starosta Bauer s partnermi.
KOŠICE. Na Slovensku doteraz prakticky nebola mestská samospráva, ktorá by systematicky riešila dopad extrémnych horúčav na zdravie a majetky obyvateľov i podnikateľov.
Jednou z prvých lastovičiek je najväčšia košická mestská časť Západ, ktorá sa podujala na projekt ClimCross Development - Partnerstvo pre znižovanie dopadov zmeny klímy na rozvoj.
V mestskej časti sa vďaka projektu vymedzilo 15 oblastí, ktoré sú najviac rizikové z hľadiska citlivosti na vlny horúčav. Väčšinou sa nachádzajú v oblasti medzi Popradskou ulicou a Triedou SNP, patrí tam oblasť fakultnej nemocnice, či k Bernolákovej priľahlé ulice Orgovánová, Narcisová a Jazmínová.
Z nich sa vyčleňuje päť, na ktoré sa bude sústrediť pozornosť najviac – tri sú v oblasti Šafárikovej, Humenskej a časti Michalovskej ulice, ďalšie dve zahŕňajú zhruba ulice Čapajevovu, Sokolovskú, Pokroku aj Hronskú.
Stromy presmerujú prúdenie vzduchu
Boli identifikované na základe 8 faktorov, ako sú výskyt rizikových skupín (nad 75 rokov a pod 4 roky), tepelná priepustnosť budov, počet ľudí žijúcich v podstrechových bytoch nezateplených budov nad 3 poschodia, veľká rozloha spevnených plôch, rozloha zelene (či jej pokrytie stromami prevyšuje 60 percent), prevetrávanie obytných štvrtí a vplyv horského vetra na mestskú časť.
„Terasa má naozaj dobré horské prúdenie vetra, ktoré prichádza v noci zo západu. Takže najmä ľudia na západe Západu (v okolí Popradskej ulice smerom k Myslave a KVP – pozn. red.) majú výhodu. V niektorých lokalitách sú bloky postavené tak, že optimálnemu prúdeniu vzduchu bránia. Samozrejme, zbúrať ich nemôžeme. Vysadením stromov sa vytvoria zelené koridory na presmerovanie prúdenia,“ uviedol riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner, ktorý na projekte spolupracoval.
Chýba viac kvalitnej zelene
Starosta Rudolf Bauer (KDS) tvrdí, že Západ je na tom vzhľadom na veľkorysejšie urbanistické riešenie lepšie ako iné hustejšie osídlené mestské časti, napríklad Furča a Ťahanovce.
„Aj keď sa však zdá, že Západ má veľa zelene, treba zvýšiť jej kvalitu,“ doplnill Šteiner.
Vychádzal z analýzy výskytu väčších zelených plôch (nad 2 hektáre) s vysokým pokrytím stromov, kde sú teploty počas najväčších horúčav nižšie o 2 až 10 stupňov ako na spevnených plochách.
Tie môžu slúžiť ako „únikový“ ochladzovací priestor pre ľudí, ktorí nebývajú od nich ďalej ako zhruba 300 metrov. Ukázalo sa, že ani nie polovica obyvateľov má takúto možnosť.
Budú sa sadiť stromy, rekonštruovať fontány
Projekt za takmer 150-tisíc eur sa financoval prevažne z eurofondov. Inštitút spolu s odborníkmi z mestskej časti aj ďalšími expertmi pracovali na ňom od januára minulého roka. Jeho výsledkom je stratégia na zmierňovanie dopadov horúčav.
Ku klasickým riešeniam patrí klimatizovať budovy zariadení pre seniorov aj škôlky. Preferujú sa tie, ktoré majú nízke náklady aj rýchly prínos a sú akceptovateľné verejnosťou.
Podľa starostu napríklad na rizikových miestach pribudnú stromy. Pre ochladzovanie budov by sa mali vertikálne vysádzať popínavé rastliny, vznikať vegetačné či odrazové strechy. Vytvoria sa umelé tieniace plochy.
Majú sa zrekonštruovať fontány a zriadiť pitné fontánky. „Viacero z týchto vecí chceme urobiť už tohto roku.“
Peniaze na opatrenia proti horúčavám plánuje získať mestská časť najmä z eurofondov.
„Výsledky tohto projektu môžeme využiť pri vypracovávaní ďalších projektov a vďaka tomu budeme mať väčšiu šancu uspieť,“ dodal Bauer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
