Jenčík: Bartánus je veľký chlap a ja som to pocítil

Po štyroch zápasoch je stav nerozhodný 2:2. Isté je, že táto partia bude mať minimálne šesť súbojov, že zajtrajší duel v Steel Aréne nebude posledný. Najskôr sa rozhodne vo štvrtok v Piešťanoch. Zajtra si v Košiciach jeden z tímov vybojuje finálový mečbal. Keďže oceliari sú favoritom série aj súťaže, navyše najbližšie hrajú na domácom ľade, víťazstvo v piatom súboji sa od nich očakáva.

KOŠICE. Po piatkovej prehre 0:2 boli hokejisti HC Košice v sobotu v nezávideniahodnej situácii.

Na zápasy prehrávali 1:2, vedeli, že v štvrtom súboji v Piešťanoch musia zabrať, inak bude mať súper tri postupové mečbaly a do extraligového finále oveľa lepšie vyhliadky.

A hoci oceliari inkasovali v sobotu prvý gól, dôležité stretnutie dokázali otočiť. A po víťazstve 4:1 vyrovnať stav série na 2:2.

Vyrovnávajúcemu gólu Košíc predchádzala obrovská chyba domácich. Jenčíkovi doslova ponúkli vyrovnanie ako na podnose a ten sa nezdráhal poslať puk za Šúrekov chrbát.

„Videl som, že Peťo Bartoš ide napádať súpera. Obrancu vystrašil, chcel rýchlo vykorčuľovať pred svoju bránku a tam sa zrazil so spoluhráčom. Puk prišiel rovno na moju hokejku. Gólu predchádzalo dobré napádanie, z toho pramenila chyba. Ani brankár nečakal, že príde moje zakončenie, ostal tiež prekvapený. Volil som strelu bez prípravy a som rád, že to tam padlo,“ vrátil sa k prvému košickému gólu jeho autor Richard Jenčík.

Na vyrovnanie nečakali dlho

Oceliari potrebovali gólový doping ako soľ. Začali totiž inkasovaným gólom. A do soboty platilo, že kto skóruje ako prvý, ten aj zápas vyhrá.

„Bolo dôležité, že sme tak rýchlo dokázali vyrovnať. Lebo ak by to čakanie trvalo dlhšie, iste by sme boli nervóznejší,“ podotkol Jenčík.

Za stavu 1:1 došlo ku netradičnému karambolu. Marek Bartánus zvalcoval svojho spoluhráča Richarda Jenčíka.

Ten ostal na ľade otrasený, z ihriska ho odniesli na nosidlách. No zranenie Jenčíka nakoniec nebolo také vážne, lebo už v druhej tretine sa vrátil do zostavy HC.

„Hráč si musí sledovať celú plochu a ja som Mareka nevidel. Strhol som to na modrej čiare na stranu. Možno som mal tú kľučku robiť, až keď vojdem do súperovej tretiny. Spravil som chybu. A došlo k zrážke. Berty je veľký chlap a ja som to pocítil. Ale som rád, že to neskončilo horšie a ja som mohol zápas dohrať. Skončil som na nosidlách, nevedel som totiž vstať, mal som vyrazený dych. Pustila sa mi krv. Lekári v tej chvíli nevedeli, či nemám niečo po náraze zlomené, alebo niečo nemám s krkom, tak volili nosidlá. Vyšetrili ma na štadióne v miestnosti lekárov a všetko bolo v poriadku.“

Chcel pomôcť

Rišo Jenčík zaťal zuby a vrátil sa do stretnutia. Tímu jeho návrat prospel. Oceliari zápas zlomili.

„Chlapci videli, že som zabojoval aj za nich, chcel som hrať, pomôcť, nie sa len prizerať. Šiel som aj cez miernu bolesť. Som rád, že sme to dotiahli do víťazného konca.“

Po treťom vystúpení boli oceliari v zložitej situácii. Vedeli, že ďalšia prehra by im priložila nôž na krk. Teraz sú na ťahu Košičania. Zajtra hrajú doma.

„Možno diváci čakali jasnú sériu, ale my vieme, aký hokej hrajú Piešťany. Minulý rok potrápili v play-off Zvolen, ktorý dominoval v základnej časti, hralo sa tam na sedem zápasov. Finále mali blízko. Sme radi, že sme v sobotu vyhrali. Teraz budeme hrať doma. Chceme uspieť. Je to dôležitý súboj. Kto vyhrá, bude mať mečbal. Dáme do toho všetko.“