Geotermálny vrt by sa dal využiť nielen na energetické účely, ale aj ako akvapark, či skleníkové hospodárstvo.
ĎURKOV. Termálne kúpaliská, zábavné parky, ale aj skleníkové hospodárstvo či chov rýb.
To sú už dlhoročné plány obce Ďurkov a priľahlých obcí pri Košiciach o využití miestneho výdatného zdroja geotermálnej energie.
Smelé zámery spojené s rozvojom turizmu sú však závislé od primárneho využitia tohto zdroja, či už na výrobu elektrickej energie alebo dodávok tepla pre Košice.
Realizácia takéhoto projektu však stále ostáva v nedohľadne.
Začali skôr ako Poprad, či Bešeňová
"Ak by sa využívalo odpadové teplo na rekreačné účely, verím, že by našlo veľa ľudí pracovné príležitosti, takisto by tu bola príležitosť pre rôzne voľnočasové aktivity," hovorí starosta Ďurkova Ondrej Valik.
Susedné obce sa v minulosti za týmto účelom združili a pripravili spoločný územný plán.
"My sme s tým začali pracovať, keď ešte v Poprade alebo Bešeňovej nevedeli, že tam bude akvapark. Zoberte si, že by tu bolo prvé takéto stredisko, aký by to malo dosah na celé okolie či už na ubytovanie v súkromí, penzióny, reštaurácie, obchody, služby, pracovné príležitosti... Pomohlo by to nielen olšavskému, ale celému košickému regiónu," zhodnotil Valik.
Starosta Ďurkova Ondrej Valik. Foto k článku: TASR/Milan Kapusta
Za 16 rokov sa veci nepohli
Jedna z najpriaznivejších geotermálnych zón na Slovensku zahŕňa obce Ďurkov, Svinica, Bidovce a Olšovany, 18 kilometrov východne od Košíc.
Tri prieskumné vrty so 136-stupňovou vodou na rozhraní štyroch obcí tu existujú už 16 rokov.
Za účelom využitia geotermálnej energie založil v roku 2001 Slovenský plynárenský podnik (SPP) ako majoritný akcionár spoločnosť Geoterm.
V roku 2009 ohlásili projekt budovania geotermálnej elektrárne s výkonom 3,5 MW v Ďurkove, v druhej fáze malo dôjsť cez výstavbu teplovodu k vykurovaniu košických domácností. Dosiaľ však z toho nič nebolo.
Obce ako Ďurkov sú pritom odkázané na odpadové teplo geotermálnej vody, keďže samy by dokázali využiť len malú časť z jej vysokej teploty.
Podľa Valika sa v minulosti objavili aj zahraniční záujemcovia o investovanie do budovania akvaparkov, ale napríklad aj do pestovania tulipánov vo vyhrievaných skleníkoch.
"Prvá otázka od nich je - kedy a za koľko nám dáte teplo. A na to odpoveď nemáme," konštatoval starosta.
Podľa neho je tak veľká škoda, že takýto zdroj energie s veľkým potenciálom na rozvoj regiónu ostáva nevyužitý.
SPP: Rokujeme...
SPP uvádza, že vložil do projektu už približne 16 miliónov eur a vykonal všetky potrebné kroky na to, aby bola investícia z inžinierskeho hľadiska pripravená.
Na tempo postupu v projekte však má vplyv ekonomická zmysluplnosť a bezpečnosť investície.
"Aktuálna výška garantovanej výkupnej ceny elektriny z geotermálneho zdroja (na úrovni približne 155 eur/MWh) návratnosť tejto investície formou výroby elektriny negarantuje. V súčasnom právnom rámci je tiež problematická jej legislatívna ochrana. Geotermálne zdroje boli vyňaté z banskej legislatívy a presunuté pod vodný zákon, ktorý neposkytuje dostatočnú ochranu pre investora," konštatoval hovorca SPP Peter Bednár.
Snahou SPP je podľa neho dokončiť projekt tak, aby bol za každých okolností výhodný pre všetky zúčastnené strany či už formou výroby elektriny alebo dodávky tepla.
Druhý variant si pritom vyžaduje značné dodatočné investície a dohodu viacerých partnerov.
"Naša dcérska spoločnosť Geoterm Košice, a.s., kontinuálne rokuje o viacerých možnostiach využitia tohto geotermálneho zdroja. V súčasnosti však nie sú žiadne rokovania v takej fáze, aby sme o nich mohli informovať," uviedol Bednár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
