Na Slovensku srdce najviac trápi východniarov

Na srdcovo–cievne ochorenia zomiera trikrát viac východniarov ako ľudí na západnom Slovensku.

Srdcovo–cievne ochorenia trápia východ častejšie ako zvyšok Slovenska. Podľa najnovších výskumov Slovenskej nadácie srdca na ne zomiera trikrát viac východniarov ako ľudí na západnom Slovensku. Potvrdzuje to aj hlavný odborník pre kardiochirurgiu ministerstva zdravotníctva František Sabol, ktorý je zároveň aj riaditeľom kardioústavu, kde v minulom roku liečili 56–tisíc pacientov a každý štvrtý musel byť aj hospitalizovaný.

KOŠICE. Pri ochoreniach srdca hrá dôležitú úlohu aj genetická predispozícia, najmä u vrodených srdcových chýb, ktoré sa manifestujú už v detstve alebo sa demaskujú až v dospelom veku.

Predispozícia sa môže vyskytovať aj u pacientov s vyššími hladinami cholesterolu v krvi, ktorý je jedným z faktorov rozvoja ischemických chorôb srdca.

Na vine genetika, stres i alkohol

„Na východe Slovenska je najkratšia očakávaná dĺžka života aj napriek tomu, že tu máme najmladšiu populáciu. Máme najvyššiu úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia a najvyšší podiel úmrtí, ktorým by včasnou diagnostikou a liečbou bolo možné zabrániť. Samozrejme, s týmito ochoreniami úzko súvisí nielen správny životný štýl, ale aj sociálna situácia obyvateľov nášho regiónu. Sociálne slabšie skupiny si nemôžu často dovoliť kvalitnú a výživovo plnohodnotnú stravu, ako aj čas na kvalitnú regeneráciu. Takisto psychické faktory, ako je pracovný stres u vorkoholikov, manažérov alebo na strane druhej u frustrovaných ľudí napr. dlhodobo nezamestnaných sú jedným z potenciálnych faktorov vzniku srdcových ochorení. Na východe je všeobecne známa aj častá konzumácia najmä tvrdého alkoholu, ktorý spolu s fajčením pri pravidelnom užívaní urýchľuje procesy vzniku ochorení srdca a ciev,“ vysvetľuje riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcovo–cievnych chorôb v Košiciach MUDr. František Sabol.

Genéza ústavu

Ústav bol založený v roku 2003, ale až o štyri roky neskôr bol položený základný kameň novej modernej budovy s vybavením, ktorá stála 30,6 milióna eur. Slávnostným otvorením v roku 2009 sa odštartovala nová éra liečenia srdcovocievnych ochorení na východe Slovenska.

„Pre mňa ako lekára a riaditeľa ústavu, ktorý bol pri zrode a realizácii myšlienky vybudovania moderného pracoviska, je úžasné vidieť, ako sa pacienti vracajú do normálneho života. Je potrebné si uvedomiť, že majú vlastný motor života opravený a poskytujeme im šancu na nový, kvalitnejší život, aký mali pred zákrokom. Berúc do úvahy nelichotivé štatistiky východniarov organizujeme pravidelné výjazdové semináre po okresných mestách východu Slovenska, kde lekárov informujeme o možnostiach operácií srdca v našom ústave a úzko spolupracujme s celým radom veľmi prestížnych zahraničných kardiochirurgických pracovísk,“ hovorí riaditeľ VÚSCH František Sabol.

900 až 1 000 operácií ročne

Dodáva, že ústav si už niekoľko rokov drží stabilne vysoké čísla medzi 900 až 1 000 operáciami srdca ročne, čo VÚSCH zaraďuje medzi pracoviská s vysokým počtom výkonov aj v medzinárodnom meradle.

„Je potrebné si uvedomiť, že sú to zákroky v mimotelovom obehu, časovo veľmi náročné, aj 5 a viac hodinové.
Teší nás, že máme výborné výsledky v rámci ukazovateľov týkajúce sa úmrtnosti pri operáciách srdca, porovnateľné s najlepšími zahraničnými pracoviskami. Zaviedli sme štandardne do praxe najnovšie kardiochirurgické operačné postupy ako aj používanie najmodernejšej techniky a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Vo viacerých sme jedineční v rámci Slovenska,“ dodáva Sabol s tým, že východ už nie je na chvoste.

Práve naopak, tu sa vychováva nová generácia kardiochirurgov a prebieha aj výučba domácich a zahraničných študentov medicíny ako aj lekárov pred špecializačnými atestáciami.

Unikátne operácie

Operácie podľa náročnosti je nevyhnutné podľa Sabola hodnotiť z viacerých kritérií.

„Či je daná operácia plánovaná alebo akútna, často za resuscitácie po privezení sanitkou či vrtuľníkom, náročnosť operácie čo sa týka skúsenosti a edukácie chirurga, či ide o nový typ alebo štandardnú operáciu, či ide o výkon kombinovaný, aké sú závažne pridružené ochorenia, aký je vek pacienta. Najmladší u nás operovaný pacient mal 19 rokov, najstarší 89 rokov. Narástol počet najkomplikovanejších operácií, akútnych výkonov najmä infekčných ochorení srdcových chlopní, disekcií aorty – akútneho rozštiepenia jej steny,“ vysvetľuje MUDr. Sabol.

V počte vedú operácie pre ischemickú chorobu srdca – bypassy. „Sú vlastne premostením, obchádzkou pomocou štepu toho úseku koronárnej tepny, kde je jej zúženie tak závažné, že spôsobuje nedokrvenie srdcového svalu a môže viesť až k vzniku akútneho infarktu myokardu. Počet bypassov závisí od počtu postihnutých koronárnych tepien,“ vysvetľuje Sabol.

Medzi unikátne operácie radí šéf VÚSCH–u záchranu mladej tehotnej ženy s akútnym infarktom myokardu s disekciou – rozštiepením steny aorty.

„Priamo na kardiochirurgickom operačnom stole bol vykonaný cisársky rez a pôrod dieťaťa a súčasne komplikovaná operácia aorty. Alebo si spomínam napríklad na mladého muža, ktorý dostal pri futbale akútny infarkt myokardu. Do ústavu bol dovezený sanitkou, nebol pri vedomí. Po operácii srdca rozhodnuté o implantácii umelého srdca.“

Pýchou aj ekonomické výsledky

Nielen s výsledkami v zdravotnej starostlivosti, ale aj s ekonomikou ústavu je jeho riaditeľ spokojný.

„Podnikateľský plán na rok 2013, ktorý bol stanovený ministerstvom, bol výrazne zlepšený. Nemáme žiadny záväzok po lehote splatnosti, mesačne splácame úver komerčnej banke – na výstavbu ústavu vo výške 88–tisíc eur. Teší ma, že v ústave sú najvyššie platy lekárov v SR. Priemerná mzda s nadčasmi dosahuje 2 923 eur a aj napriek celkovo mladému kolektívu sestier máme tretiu najvyššiu priemernú mzdu sestier v SR – 1152 eur,“ dodáva šéf ústavu.

Kvalitné ekonomické ukazovatele, prísne pravidlá fungovania jednotlivých pracovísk ako aj zaujímavý cash flow umožňujú VÚSCH–u rátať s ďalšou investíciou - prístavbou ďalšej štvorposchodovej budovy, v ktorej by mali byť najnovšie prístroje na neinvazívne vyšetrenia srdca, hybridná operačná sála, rozšírenie ďalších vysokošpecializovaných ambulancií, oddelenia chronického srdcového zlyhania a podporných systémov srdca s možnosťou perspektívy transplantačného programu srdca, ako aj rozšírenie angiologického pracoviska.

„Postavením a fungovaním Východoslovenského ústavu srdcovo–cievnych chorôb sa nám splnil sen spred niekoľkých rokov, že aj východniari budú mať šancu dostať vysoko odbornú zdravotnú starostlivosť v oblasti kardiovaskulárnej medicíny. Už nemusia cestovať na západ, lebo nielen odbornosť, ale aj rýchlosť pomoci prispieva k záchrane životov.“

Už nemusíme cestovať do Bratislavy. Špecializovaný ústav je modernou budovou vybavenou
špičkovou zdravotníckou technikou.
Foto: Veja