KOŠICKÝ KRAJ. Každá tretia žena zažíva fyzické alebo sexuálne násilie a každá druhá psychický nátlak.

Údaje pochádzajú z celoeurópskeho prieskumu o násilí páchanom na ženách, ktorého sa zúčastnilo približne 1500 Sloveniek.

O štyri roky starší celoslovenský prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny udáva miernejšie čísla. Domáce násilie podľa neho zažíva každá piata žena v Košickom kraji.

Výskum zároveň uvádza, že takmer 70 percent žien, ktoré zažívajú násilie od súčasného partnera, žije v domácnosti s jedným alebo viacerými deťmi.

Košická polícia nevie povedať, koľko prípadov domáceho násilia eviduje za posledné dva roky, pretože „niekedy je ťažko ich vymedziť a zaradiť medzi tento druh trestnej činnosti.“

Zmena výpovede

V praxi sa podľa nej policajti stretávajú s rôznymi prejavmi ako „fyzické a psychické útoky, ale aj násilnou izoláciou, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním základných životných potrieb.“

Často sa stáva, že týraná žena sa snaží svoje trestné oznámenie neskôr výpoveďou zmeniť v prospech násilníka. Tvrdí, že násilie nebolo až také závažné, konali v strese, unáhlene v citovom rozpoložení, chceli tyrana len postrašiť.

Neznamená to, že polícia ďalej nekoná. „Sú známe aj prípady, keď poškodená strana výpoveď zmení a napriek tomu orgány činné v trestnom konaní na zmenu neprihliadajú, pretože inými dôkazmi je potvrdené, že k trestnej činnosti došlo alebo zmenu výpovede vyhodnotia ako účelovú,“ hovorí košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

Prax ukazuje, že práca policajtov niekedy zlyhá. Ako pri tragickom prípade z Tušíc v okrese Michalovce v roku 2002, keď muž zastrelil svoje dve deti a seba, pretože sa chcel pomstiť manželke zo žiarlivosti.

Žena viac ráz žiadala políciu o pomoc, upozorňovala, že sa jej muž vyhráža zabitím a nelegálne vlastní zbraň.

Európsky súd neskôr rozhodol, že slovenské úrady porušili právo ženy a jej detí na ochranu života a právo na účinný právny prostriedok nápravy.

Slabá ochrana

V mnohých prípadoch nie je ženám zo strany polície a ďalších inštitúcií zabezpečená potrebná ochrana, myslí si Dušana Karlovská, programová riaditeľka záujmového združenia žien Fenestra. „Stále sa stretávajú so zľahčovaním ich situácie.“

Aj to je jeden z faktorov, prečo sa napokon utláčaná žena vracia k partnerovi.

„Niekedy sa vrátia k svojim manželom alebo partnerom, ktorí sa správajú násilne. Nerobia tak preto, že chcú zažívať násilie. Dôvodmi sú strach žien o svoj život a život blízkych, nedostatok financií na zabezpečenie seba a svojich blízkych, pokračujúce násilné správanie partnera a nezabezpečenie ich ochrany zo strany inštitúcií, na ktoré sa obrátia, keď hľadajú pomoc,“ vymenúva Karlovská.

Vedúci sociálno-zdravotného úseku Arcidiecéznej charity Košice Marián Beluško hovorí, že tieto ženy sú vo vo veľmi zlom psychickom stave. Väčšinou sú bez príjmu, prípadne nemajú prácu.

Plán na papieri

V Košickom kraji je jedno špecializované ubytovacie zariadenie v Trebišove a viacero krízových centier, ktoré neslúžia len pre týrané ženy. Podľa Košického samosprávneho kraja počet núdzových miest zodpovedá potrebám kraja.

„Miest nie je dostatok,“ oponuje Karlovská. Kraj však podľa nej robí kroky, aby sa situácia zlepšila.
Krízové centrum, ktoré prijíma i obete domáceho násilia, spravuje aj mesto Košice.

Bývalé vedenie radnice malo plány otvoriť bezpečný dom ešte v roku 2010. Zámer neuskutočnilo.

Situáciu týraných žien mal riešiť Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu domáceho násilia. Jeho ciele zostali len na papieri.

Tlačový odbor rezortu práce informoval, že úlohy zo starého plánu sa preniesli do nového na roky 2014–2019.

Týraná žena: Nikto mi nevedel pomôcť

KOŠICE. Tri roky trval vzťah Košičanky Moniky Lapošovej s partnerom, ktorý ju psychicky i fyzicky týral. Zoznámili sa v roku 1996.

V prvých mesiacoch spoločného života podľa nej nemal násilnícke sklony. Nasťahoval sa k nej do nájomného bytu, prihlásil sa na trvalý pobyt.

„Pravú tvár začal odhaľovať po tom, ako som s ním čakala dieťa. Dovtedy sa správal normálne,“ spomína si Košičanka.

Spočiatku to boli hádky, nadávky, ponižovanie. Neskôr sa pridali telesné útoky. Bitku dostávala aj vo vysokom stupni tehotenstva.

Triezvy i opitý

Uchránená nebola ani jej dcéra z prvého vzťahu a po narodení ani násilníkov vlastný syn. Monika si často pri obrane detí odniesla bitku za nich.

Agresivita sa podľa nej u neho prejavovala za triezva i v opitosti. Kým ona pracovala, on ležal doma. Peniaze mu musela odovzdávať.

Každodenné stresy a obavy znášala, pretože nemala kam ísť.

„Nikto mi nevedel pomôcť. Netušila som, na koho sa obrátiť. Keďže mal aj on v nájomnom byte trvalý pobyt, nevedela som ho odtiaľ dostať. Napriek opakovaným sťažnostiam úrady v mojom prípade dlho nekonali.“

Zanechal dlh

Monika si myslí, že slovenské zákony týraným rodinám nepomáhajú.

„Malo by sa viac myslieť na takých ako ja. Občas som mala chuť niečím ho udrieť po hlave, aby som od neho mala pokoj. Zabrzdila ma myšlienka, čo bude s deťmi.“

Trestné oznámenie na polícii na neho podala na základe lekárskeho potvrdenia o modrinách syna a dcéry. Potom sa od neho odsťahovala. Jej bývalý partner už nežije. Ona má na krku dlh asi 7-tisíc eur na nájomnom za byt, ktorý po jej odchode naďalej využíval.

Katarína Gécziová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári