Košickí hádzanári zložili pred Prešovčanmi zbrane bez boja

Potrápiť, prekvapiť, pokúsiť sa sériu natiahnuť... Takéto predsavzatia rezonovali vo vyhláseniach košických hádzanárov pred semifinále extraligy s prešovským Tatranom. No boli to len slová, ktoré bolo treba potvrdiť aj činmi. Na to však Košičania akosi pozabudli.

KOŠICE. Predpoveď, že to bude s Tatranom iba na tri zápasy, mala opodstatnenie, ale proti tomu, že to budú tri ľahké zápasy pre zeleno-bielych, sa mohli Košičania trochu ráznejšie ohradiť.

V prvom zápase na palubovke majstra sa ešte ako–tak držali, ale doma sa vzdali prakticky bez boja, zložili zbrane bez jediného výstrelu.

„Naozaj, bolo to na biely uterák,“ cítil sa ich tréner Ján Kolesár ako pästiarsky sekundant za povrazmi ringu, v ktorom súper vytĺka dušu z jeho zverenca. Najradšej by svoje mužstvo z toho „ringu“ odvolal.

„Spokojný môžem byť azda len s účasťou hráčov, že sa vôbec dostavili na zápas. To je asi všetko. Hrali sme zle, odovzdane, nebehali sme, nebojovali sme, a tak sa proti takému súperovi ako Prešov nedá hrať. Mám taký pocit, alebo tuším, že viem, v čom to bolo, ale je to len môj vnútorný pocit. Samozrejme, budem čakať od hráčov vysvetlenie, prečo to tak bolo... Nehovorím, že tie slová, že chceme Tatran potrápiť, že chceme prekvapiť, boli zbytočné, ani že každý z hráčov to zabalil, ale nedá sa hrať s takým nasadením proti súperovi, ktorý má toho odohrané oveľa viac, je lepší, kvalitnejší ako my. Človek musí hrať proti nemu na sto percent, nemôže ani na chvíľku vypustiť, lebo ten súper to hneď zužitkuje, pretaví do úspešnej koncovky. Jednoducho, my sme sa dnes toho zápasu iba zúčastnili, asi len preto, aby sme dostali čiarku za účasť. V polčase aj počas  'tajmov' som hráčov nabádal k nejakej zmene, ale žiadna vzpruha neprišla. Neviem, asi už myslia na koniec sezóny, ale veď sa hrá play-off, a to by mala byť čerešnička na torte, vyvrcholenie sezóny, ale to tu nebolo, dnes to bola z našej strany strašná katastrofa,“ nechali sme košickému trénerovi vypustiť všetky emócie.

Cieľ zostáva

Kolesárov náprotivok, Peter Hatalčík, mohol byť oveľa stručnejší. Tu je jeho odpoveď na otázku, či predsa len nečakal od Košičanov trošku väčší odpor...

„Ja sa pozerám na svoj mančaft, a my sme hrali dnes dobre, uvoľnene, koncentrovane, hlavne v prvom polčase. Máločo sme Košičanom dovolili, oni potom rezignovali a výsledok je taký, aký je. Samozrejme, náš cieľ bol uhrať semifinále na tri víťazstvá, a ten trvá. Verím, že doma ich  'urobíme' a ten prvý cieľ splníme.“ Bude to už modelovaný tréningový zápas, ako súčasť prípravy na finále? „Nie, nie, ešte je to stále semifinále, a berieme ho vážne. Každý zápas je iný, a keď ho nechytíme od začiatku, nebudeme hrať koncentrovane, potom je problém. Aj v prvom zápase doma sme vyhrali polčas o deväť či o koľko gólov, a v druhom polčase sme to podcenili, a bola z toho nepekná hádzaná. Takže aj proti slabšiemu súperovi musíme byť koncentrovaní.“

Dnes si nikto nič nedokázal...

Či sa podarí udržať koncentráciu v treťom zápase medzi svojimi hráčmi aj košickému trénerovi Kolesárovi, to je otázne.

„Samozrejme, dúfam, že prístup hráčov k nedeľňajšiemu zápasu bude iný ako dnes. Vedeli sme, že máme minimálnu šancu proti Prešovu, ale povedal som, že chceme s ním odohrať dobré zápasy. Pre hráčov by to mala byť odmena, hrať proti takému kvalitnému súperovi, dokázať si, jeden proti jednému, že na to mám. Ale dnes si nikto nič nedokázal... Jasné, pre nás to v nedeľu už môže byť príprava na boj o tretie miesto. Uvidíme, s kým oň budeme hrať a ako to zvládneme, respektíve, ako sa o to ten mančaft pobije.“