Vyštudovaný ekonóm Miro žije v obci blízko pri Košiciach. Onedlho oslávi 34 rokov, do ženenia sa nehrnie a ako hovorí, k šťastiu to ani nepotrebuje, lebo zatiaľ mu stačia frajerky. Na Slovensku nie je žiadnou výnimkou, podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat) skoro tri štvrtiny mladých Slovákov medzi 18 až 34 rokmi žijú v domácnostiach svojich rodičov, čo je vôbec najviac v celej EÚ.

KOŠICE. Ani mladým východniarom sa príliš nechce ísť preč zo svojej detskej izby. Priemerný vek, kedy opúšťajú príbytky svojich rodičov, je totiž takmer 31 rokov, čo je o vyše 5 rokov viac, ako je priemer v EÚ.

Mladé Slovenky sa osamostatňujú skôr ako mladí Slováci. Kým u slovenských žien je Eurostatom vypočítaný priemerný vek odchodu od rodičov 29,7 roka, u mužov až rovných 32 rokov.

Od roku 2003 sa priemerný vek odchodu od rodičov pritom zvýšil u slovenských mužov a žien o rok.

Spomedzi mladých ľudí z 28 krajín EÚ sú „pohodlnejší“ už len Chorváti, tí zakývajú rodičom až vo veku takmer 33 rokov.

Naopak, obyvatelia severských krajín ako Fíni, Dáni a najmä Švédi odchádzajú z mama hotela už okolo dvadsiatky.

Košičan Juraj: Nikde inde mi nebude tak dobre

Košičan Juraj prežil uplynulých 17 rokov v zahraničí. Po návrate domov žije pol roka v rodičovskom dome, hoci vlastní byt v centre.

Ako nám povedal, rozhodol sa tak preto, že nikde mu momentálne nebude tak dobre ako doma pri mame.

„Ja nie som typický príklad tridsiatnika, ktorý sa bojí odísť z domu. Nebývam tam preto, že by ma trápili nejaké existenčné problémy, ale preto, že tam mám všetko, čo potrebujem. Robím z domu, takže oceňujem, že mám vždy navarené a upratané a nemusím sa vôbec starať o chod domácnosti. Samozrejme, že sa nájdu ľudia, ktorí mi závidia. Majú čo, som spokojný,“ vyznal sa nám.

Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej sú za neustále sa zvyšujúcim vekom odchodu predovšetkým ekonomické dôvody. Na rozdiel od západných krajín tu takmer neexistuje trh s nájomným bývaním, resp. štartovacími bytmi. A ceny nehnuteľností sú vzhľadom na zárobky mladých ľudí pomerne vysoké.

„Priemerne zarábajúci mladík si zo svojho mesačného platu môže dovoliť kúpiť iba 0,6 m2 bytu. Hypotéka alebo úver na bývanie je záväzok na niekoľko desiatok rokov. Na hypotéku alebo iný úver môžu zabudnúť tí, ktorí aj napriek ukončenému vzdelaniu prácu nemajú. Problém je, že spomedzi všetkých Slovákov bez práce tvoria mladí nezamestnaní vo veku do 34 rokov až 42 percent, čo je takmer 170 000 ľudí,“ tvrdí.

Tkáčová: Dôvodom je málo bytov a pohodlnosť mladých

S analytičkou súhlasí aj odborná asistentka z katedry spoločenských vied na Technickej univerzite v Košiciach Renáta Tkáčová. Aj podľa tejto sociologičky ide o širší problém, na ktorý sa musíme pozerať z rôznych uhlov pohľadu.

„Ide najmä o to, aká je tu bytová politika. Pomohlo by, keby sa stavalo podstatne viac nájomných bytov, a to nielen pre mladé rodiny. Problémom je aj dostupnosť a splácanie úverov. A nesmieme zabúdať, že pre niektorých jedincov je spolužitie s rodičmi pohodlnejšie predovšetkým kvôli šetreniu financií za stravu, nájomné a ďalšie výdavky spojené s chodom domácnosti.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári