Na košickej plavárni ich môžete stretnúť obe. Magdalénu Kapcárovú s dcérou Erikou Mrázovou, ale podľa popisu „seniorské plavkyne“ len tak ľahko nenájdete. So štíhlymi postavami a svižným tempom si ich ľahko pomýlite s oveľa mladšími plavkyniami. Energie majú na rozdávanie.
KOŠICE. Magdaléna Kapcárová začala plávať ako štvorročná a odjakživa milovala vodu.
„Keď som bola mladá, pretekala som aj závodne, ale potom prišli deti a ja som si dala dlhšiu pauzu. Pracovala som ako kozmetička, ale k vode ma to stále lákalo. Aj svoje deti som viedla k láske k plávaniu. Tiež pretekali v plávaní a keď otvorili starú mestskú plaváreň, dostala som ponuku tam pracovať. Tak som bola 10 rokov plavčíčka.“
Z práce sa postupne stala oddychová záľuba. Zlom prišiel v roku 1996 pri oprave televízora u rodičov.
„Pomáhala som opravárovi niesť televízor, no ten mi spadol na nohu a zlomil mi kosť. Vtedy som chodila do nemocnice a pol roka som tam musela rehabilitačne plávať len s nohami. Dcéra ma nahovorila na preteky v Maďarsku, aby sme to išli skúsiť. Išli sme a obe nás to chytilo. Na svojich prvých seniorských majstrovstvách sveta, v Mníchove v roku 2000, som bola piata a dcéra dvanásta. Tak sme si povedali, že na prvýkrát to nie je také zlé a môžeme chodiť aj nabudúce. Odvtedy chodíme na majstrovstvá Európy aj sveta. Súťažím už 16 rokov.“
Keď sa znovu začali venovať plávaniu, pani Magdaléna mala 70 rokov a jej dcéra 50.
S najčerstvejšími medailami. „Môžem za to, že sú len zlaté?“ pýta sa pani Magdaléna. Foto: Judita Čermáková
Vrodená dlhovekosť
Každým nasledujúcim rokom boli lepšie a lepšie.
„Posledné majstrovstvá sveta aj Európy som vyhrala. Aj rok predtým. Neviem, čím to je. Možno tým, že my sme vždy boli taká športová rodina. Otec jazdil na sánkach a hral futbal. Manžel tiež pretekal v plávaní, potom sa dal na futbal. Mama zomrela, keď mala 98 rokov a stále bola svieža, čiperná,“ hovorí pani Magdaléna.
Tréning seniorky – šampiónky spočíva v troch hodinách týždenne rozložených do troch dní.
Za hodinu si dá 1,5 kilometra čo najrýchlejšie. „Chodím plávať aj s dcérou, ona prepláva aj 2,2 kilometra za hodinu.“
Deň pred pretekmi si často doprajú čokoládu, jeden štamperlík a hroznový cukor.
Po rannom tréningu. Hneď sa cítia sviežejšie. Foto: Judita Čermáková
Vášnivá lyžiarka
Dcéra Erika Mrázová už súťaží v kategórii 65+. „Predstavte si, že mám lepšie časy ako zamlada. Vyzerá to tak, že čím som staršia, tým som rýchlejšia.“
V celkovom hodnotí nad mamou vyhrala len vlani, keď bola mama kvôli úrazu zo súťaže vyradená.
„Mama je ako zlé dieťa, neposlúcha. Povedali sme jej, že vo svojom veku by už nemala lyžovať, ale ona si nedala povedať. Na svahu si zlomila nohu a pol roka ju musela mať v sadre. Ale nie je to preto, že by bola zlá lyžiarka. Len bol ťažký sneh, zlé podmienky a ešte k tomu si tak nešťastne zapla topánku. Keď nastúpila v septembri do súťaží v Holandsku na majstrovstvách Európy na 50 metrov prsia, bola prvá.“
Zvíťazila aj na majstrovstvách sveta 2010 v Göteborgu v rovnakej kategórii, striebro priniesla z kategórie 100 metrov prsia.
Kedysi vynikala v krauliarskych disciplínach, dnes je úspešná aj v prsiach, znaku, ale aj motýliku, ktorý jej nikdy celkom nesedel.
Na stupni víťazov. Pre pani Magdalénu je zlato z majstrovstiev Európy už bežná výhra. Foto: archív
Zbožňuje slaninku aj pečienku
Mama s dcérou spolu chodia cvičiť aj na fit lopty a v rámci turistiky už majú veľakrát pochodené celé okolie Košíc – Bankov, Aničku, Alpinku... Na plavecké súťaže v zahraničí sa tešia aj pre večerné kultúrne programy.
„Pred pretekmi je večer niekedy program s hudbou a tancom, kde sa stále vytancujeme. V Maďarsku na súťaži som už vyhrala aj titul naj tanečnice. V šatách z 1969, ktoré mi ušila mama a ja som sa do nich stále vošla,“ smeje sa Erika.
V plávaní sú im najväčšími konkurentkami Angličanky a Maďarky. „Súťažne pláve aj jedna Američanka v kategórii 100+, a to je môj vzor, tiež by som to tam chcela dotiahnuť,“ hovorí dcéra.
„Aj ja budem plávať, pokiaľ mi to zdravotný stav dovolí. Zatiaľ je to v poriadku. Beriem akurát lieky na tlak a cholesterol. Celý život som aj fajčila, ale doktor mi povedal, že ak neprestanem, možno prídem o nohu, a tak som prestala. Ale napríklad, čo sa týka jedla, zjem hocičo. Mám veľmi rada slaninku aj husaciu pečeň. Myslím si, že človek by si nemal zakazovať nejaké jedlo, s mierou môže zjesť všetko.“
Nalomené zdravie v dôchodkovom veku ešte nemusí znamenať, že sa máte vzdať všetkých športových aktivít.
Napríklad na boľavé kĺby je najlepšie ich rozhýbať práve plávaním. Voda totiž nadľahčuje telo a kĺby netrpia tak, ako pri dopade na tvrdý povrch.
Pravidelné plávanie má za následok aj úbytok hmotnosti, čo zlepšuje srdcovo-cievne ochorenia a aj bolesť kĺbov.
S dcérou Juditou (vľavo) a Erikou (dole). Rodina je športovo založená. Foto: archív
Pohyb je život
Pani Magdaléna má doma vďaka plávaniu okolo 350 medailí, pohárov a trofejí. Jej a dcérin životný štýl inšpiruje aj mnohé ďalšie dôchodkyne, aby sa vrátili k aktívnemu životu.
„Ale je to ťažké. Susedku presviedčam už dlhšie, aby tiež plávala a aj keď je o dosť mladšia odo mňa, zatiaľ neprišla. Veľa mojich rovesníčok už žije len tak pohodlne,“ vraví 86–ročná šampiónka.
„Rovesníčkam odkazujem, aby sa nevzdávali a hýbali sa, lebo pohyb je život.“
Najbližšie sa matka s dcérou chystajú koncom mája na súťaž do maďarského Szentéša.
„Chodíme tam skôr z nostalgie, lebo je to otvorené kúpalisko, ktoré veľmi pripomína naše staré čéháčko.“
Majstrovstvá sveta seniorov v plávaní v Montreali však zrejme vynechajú.
„Všetko od ubytovania, cez letenky a stravu si hradíme sami. Tento rok by to pre nás bolo drahé.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
