Väčšina z nás si vianočné sviatky nevie predstaviť inak ako pri stromčeku a v kruhu rodiny. Košičan Ivan Hajdu, ktorý sa s čitateľmi Korzára podelil o zážitky z ciest po svete už niekoľkokrát, strávil minulé Vianoce inak. Na opačnej strane zemegule, v Austrálii.
Keď dostal Ivan ponuku od syna Tomáša, ktorý v Austrálii študuje, aby tam na sviatky pricestoval a spolu navštívili niektoré zaujímavé miesta, neváhal ani chvíľu.
Neodradil ho ani dlhý let lietadlom, očakávaná zmena klímy a vyše poldenný časový posun. Vedel, že na konci cesty ho čaká množstvo zážitkov a návšteva miest, o ktorých dovtedy len počul, čítal či ich videl v cestopisných filmoch.
Po niekoľkodňovom pobyte v Sydney vzal Tomáš otca na výlet do oblasti ostrovov Whitsunday Islands, ktoré sa nachádzajú pri severovýchodnom pobreží Austrálie.
Táto destinácia je vyhľadávaná aj preto, že je východiskovým miestom pre návštevu Veľkej koralovej bariéry (The Great Barrier Reef), kde sú perfektné podmienky pre potápanie sa a šnorchlovanie.
Lietadlo malo poruchu
„Ubytovanie sme mali cez internet zabezpečené v malom turistickom stredisku Airlie Beach. Kým sme sa tam lietadlom dostali, zažili sme krušné chvíle. Po asi hodine letu zo Sydney pilot zahlásil, že sa vyskytla porucha na jednom motore. Podľa predpisov ho musel vypnúť, aby sa predišlo vážnejšej situácii. S jedným funkčným motorom sme núdzovo pristáli v meste Brisbane a ešte nikdy som sa tak netešil, že som konečne na zemi. Po prestupe do iného lietadla sme sa už bez problémov dostali do cieľa cesty,“ spomína Ivan na prvý zážitok. Dodal, že od tej chvíľu už pre neho lietanie nikdy nebude také, ako predtým...
Po pristátí na ostrove Hammilton sa rýchlou loďou presunuli do Airlie Beach.
Vianočnú atmosféru tam nepripomínalo takmer nič. Len sem tam sa dala spozorovať nejaká menšia vianočná výzdoba.
Airle Beach je vyložene turistické mestečko. Samé hotely, hostely, reštaurácie a bary či obchody so suvenírmi. Keďže ešte nebola sezóna, chýbali davy turistov.
Najviac tam bolo mladých ľudí a medzi nimi veľa tzv. backpackerov. Sú to skupinky, ktoré sa presúvajú z miesta na miesto dlhšie obdobie a väčšina s nízkym rozpočtom. Preto prespávajú v lacných hosteloch a väčinu peňazí míňajú na pivo.
Spoznať sa dajú podľa toho, že chodia ovešaní plecniakmi, v ktorých si na dlhých cestách nosia všetko potrebné. Stretnúť sa dajú všade tam, kde je práve zľava na pivo alebo stravu.
Často si privyrábajú príležitostnými prácami tam, kde sa práve nachádzajú. Hostely sú síce lacné, ale niekedy spia na izbe aj dvadsiati. Čím viac nocľažníkov, tým sú noci lacnejšie, ale aj bujarejšie...
Pol deci za 15 USD
„My so synom, poučení skúsenosťami s austrálskymi vysokými cenami, sme hojne využívali všetky zľavové akcie, ktorých je v Austrálii viac ako dosť.
Populárne sú tzv. „happy hour“ (šťastná hodinka), kedy sú ceny piva až o polovicu nižšie. Podobné zľavy sú aj na jedlá. Keďže táto šťastná hodinka nie je všade v tom istom čase, po určitom „prieskume trhu“ sa dá takto presúvať za lacnom z miesta na miesto, čo sme aj my hojne využívali,“ priznáva Ivan.
Austrálčania sú pivári a Ivan počas celého pobytu nevidel, aby si niekto dal klasické „poldeci“. Tvrdý alkohol vraj pijú iba v koktejloch. Tomáš s otcom si iba raz dali po poháriku tvrdého alkoholu a naliali im 0,25 cl.
Keďže za dva v obyčajnej pivárni zaplatili spolu 15 dolárov, bolo to po prvý aj posledný raz. Miestni pijú hlavne pivo a prevažne z krčahov, kde sa ich zmestí 6 aj viac. Ivanovi vraj domáce pivo veľmi nechutilo.
Pieskom čistia šperky
Po týždni v Airlie Beach sme sa Slováci vybrali na prvý z výletov - rýchlou loďou (sea raft) na známu Whitehaven Beach. N
achádza sa na jednom z ostrovov, vzdialenom asi hodinu a pol plavby. Na pláž, ktorá je v národnom parku a preto tam nie je žiadna výstavba, dorazili v ten deň ako prví.
„Videl som viacero pláží, ktoré sa v rôznych rebríčkoch umiestňovali vysoko, no túto by som hodnotil najvyššie. Priezračná tyrkysová voda a biely piesok, ktorý bol jemný ako prášok, nám pri chôdzi vŕzgal pod nohami ako sneh. Dozvedel som sa, že sa vraj výborne hodí na čistenie šperkov. Nafotili sme super zábery a užili si prázdnu pláž skôr, než na ňu začali loďami a hydroplánmi prúdiť davy turistov. Potom to už nebolo ono,“ tvrdí Ivan.
Vianočný darček
Druhý výlet viedol na svetoznámu Veľkú koralovú bariéru, ktorú tvoria koralové zoskupenia v dĺžke vyše 2 600 km a vidno ju aj z vesmíru. Žije tam okolo 1 500 druhov rýb.
Keď sa Ivan so synom dozvedeli, že si môžu zaplatiť výlet priamo k bariére a dokonca tam aj prespať, neváhali ani chvíľu.
Stál síce 400 dolárov na osobu a noc, no keďže tam obaja mohli stráviť Štedrý deň, dali si tento výlet ako vianočný darček.
„Spoločnosť, ktorá ich organizuje, mala pri útese s názvom Hardy ukotvený veľký pontón. Zmestí sa naň veľa ľudí a slúži aj ako reštaurácia alebo plocha na opaľovanie. Sú tam izby pre nocľažníkov, no spať sa dalo aj na hornej palube v čomsi ako stanových prístreškoch pod holým nebom. Jeden sme mali rezervovaný aj my, lebo to bolo lacnejšie,“ vraví Ivan.
Pri pontóne po celý deň pristávali lode aj hydroplány a neďaleko na heliportoch na vode aj helikoptéry.
Samozrejme, väčšina návštevníkov sem prichádzala za šnorchlovaním a potápaním.
Pontón bol vybavený aj plavidlom s preskleným dnom a ponorenou komorou na sledovanie podmorského života pre tých, ktorí sa nechcú namočiť.
„Mimochodom, v oceáne okolo Austrálie žije viacero zdraviu či dokonca životu nebezpečných živočíchov, s ktorými možno prísť do kontaktu aj blízko pri pláži. Sú to hlavne nebezpečné medúzy a raje, ktoré dokážu aj zabiť. Preto je každá loď vybavená celotelovými neoprénmi, ktoré síce nie 100-percentne, ale ochránia aspoň pred medúzami,“ vysvetlil Ivan.
Obor mal meno George
Keď sa všetci turisti pobrali na pevninu, Ivan so synom zistili, že na noc ostali na pontóne iba oni dvaja. Zrejme preto, že na druhý deň bol Štedrý deň.
Okrem päťčlennej posádky tak mali Slováci celý pontón pre seba. A samozrejme aj nikým nerušené pozorovanie podmorského života.
„Ako vianočné prekvapenie sme od posádky, ktorá nás mala na starosti, dostali namiesto nocľahu na palube klimatizovanú izbu a pivo zadarmo. To už nám k spokojnosti ozaj nič nechýbalo. Videli sme množstvo pestrofarebných rýb, ale aj korytnačky či majestátnu trojmetrovú raju. Bolo to asi obdobie, keď sa liahli malé rybičky, lebo niekedy sme sa ocitli v takom húfe drobných rybiek, že nebolo vidno nič naokolo,“ spomína Ivan.
Medzi najväčších obyvateľov útesu patria obrovské ryby, ktoré sa po anglicky volajú groper. Dorastajú až do dĺžky troch metrov a váhy 400 kilogramov.
Pre ľudí nie sú nebezpečné, ale do ich jedálnička patria aj menšie útesové žraloky, takže v okolí sa žiadne nevyskytovali.
Jeden z týchto obrov sa udomácnil pod pontónom, kde trávil väčšinu dňa. Bol skoro ako domáci miláčik a posádka ho volala George.
Boj na život a na smrť
„Po súmraku a úžasnom západe slnka celý útes akoby ožil. Väčšina predátorov loví v noci a tak sme mali z paluby veľkolepé divadlo. Každú chvíľu sa na hladine alebo tesne pod ňou odohrával boj na život a na smrť. A keď že sme mali šťastie na jasnú oblohu, mohli sme ďaleko od svetiel pevniny pozorovať nekonečné južné nebo a jeho súhvezdia, ktoré na severnej pologuli nevidieť,“ nadchýnal sa Ivan ešte aj po takmer dvoch mesiacoch.
Hoci na druhý deň ráno začali na pontón opäť prúdiť davy turistov, jeho a synov úžasný dojem to už nijako nepokazilo.
Aj dnes tvrdí, že to bol ten najkrajší vianočný darček, aký mohol dostať. Po návrate z Airlie Beach ešte strávil so synom pár dní v Sydney a potom ho už čakal iba odlet.
Na spiatočnej ceste sa na pár dní zastavil v Dubaji, ale o zážitky odtiaľ sa Ivan podelí až niekedy nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
