Nebankovú kauzu riešil košický súd od roku 2003. Nakoniec obžalovanej aj pre neprimerane dlhý proces dal podmienečný trest.
KOŠICE. Krajský súd v Košiciach uznal niekdajšiu zamestnankyňu nebankového subjektu V. D. Comp vinnou, že v rokoch 1997 až 1999 s prísľubom až 42–percentných výnosov podvodom vylákala od 141 ľudí takmer 38 miliónov korún.
Podľa rozsudku sa Kristína Vencelová (41) skutku dopustila spoločne s majiteľom firmy Viliamom Dubiňákom, ktorý v roku 2007 spáchal samovraždu a jeho stíhanie bolo zastavené.
To, že za podvodom stála jeho firma, súd zohľadnil vo výške trestu. Vencelovej vymeral osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom na tri roky.
Dva rozsudky neprešli
Odsúdenie Vencelovej, ktorá v nebanke prijímala vklady klientov, uzatvárala zmluvy a vyplácala výnosy, prikázal prvostupňovému súdu Najvyšší súd, keď zrušil dva jeho oslobodzujúce rozsudky z rokov 2008 a 2012.
V prvom krajský súd za páchateľa fakticky označil len mŕtveho Dubiňáka. Podľa neho obžalovaná ako zamestnankyňa firmy len plnila príkazy a nerozhodovala o nakladaní s vkladmi.
Druhý rozsudok už tvrdil, že podvodu sa nedopustil ani Dubiňák, pretože sa preukázalo, že peniaze od ľudí sa snažil zhodnocovať výrobou cukríkov a obchodovaním s hutným materiálom.
Odvolací súd závery o nevine Vencelovej zakaždým označil za nelogické a odporujúce dôkazom.
Zamestnanecký pomer obžalovanej vo V. D. Comp vzhľadom na „intímny vzťah“ k majiteľovi a „život nad finančné pomery“ považoval za „formálny“.
Účeloví svedkovia
V treťom rozsudku už krajský súd podľa jeho pokynov ako účelové odmieta výpovede viacerých zamestnancov firmy, ktorí na pojednávaniach vyhlásili, že za všetko zodpovedal jej majiteľ, hoci na polícii vypovedali, že nebankovú agendu riadila Vencelová.
Košický súd prevzal od vyššieho súdu aj jeho pohľad na ekonomickú stránku prípadu, keď v rozsudku konštatuje, že sľubované výnosy boli pri hospodárskych výsledkoch firmy „absolútne nereálne“ a slúžili len ako „lákadlo pre získanie vkladateľov“.
„Vklady sa nedostali ani do pokladne firmy, ani na jej bankový účet a vôbec neboli pojaté do účtovníctva V. D. Comp,“ opakuje v rozsudku senát Miroslava Osifa argumenty Najvyššieho súdu, ktoré potvrdzujú, že nebanka klientov oklamala, keď im tvrdila, že ich peniaze použila na podnikanie.
Vklady skúšal vrátiť
Za podvod veľkého rozsahu Vencelovej podľa zákona hrozilo najmenej päť rokov väzenia.
Súd zníženie trestu hlboko pod trestnú sadzbu, navyše s podmienečným odkladom, zdôvodnil s odvolaním sa na európsky dohovor o ľudských právach aj „neúmernou dĺžkou konania“.
Polícia kauzu začala vyšetrovať v roku 2000, obžalobu prokuratúra podala v roku 2003.
Prihliadal aj na to, že Dubiňák po začatí trestného stíhania niektorým klientom v malých sumách dlh splácal.
Poškodených súd odkázal na civilné súdne konanie s tým, že dokazovanie ich nárokov je nad rámec trestného procesu.
List na rozlúčku nepomohol
Aj o treťom rozsudku v kauze V. D. Comp bude musieť ešte rozhodnúť Najvyšší súd, keďže Vencelová, ktorá pracovala aj v nebankovom subjekte Nick Finance, sa odvolala. Od začiatku sa bránila, že len plnila úlohy, ktorými ju poveril Dubiňák.
Počas súdneho procesu predložila list, o ktorom tvrdila, že ho pred samovraždou na počítači napísal jej partner.
Stálo v ňom, že na vyberanie vkladov sa dal nahovoriť inými ľuďmi a mrzí ho, že teraz z toho vinia ju.
Najvyšší súd „listu na rozlúčku“ neuveril a naznačil, že obžalovaná len využila prázdny papier „s bianco podpisom nebohého“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
