KOŠICE. Zverejňovanie dokumentov z archívov, prieskum verejnej mienky a zrejme aj podnet na štátnu kontrolu.
To všetko sa objavuje pred pondelkovým hlasovaním mestského zastupiteľstva v Košiciach o návrhu židovskej náboženskej obce na definitívne vyriešenie dvadsaťročného sporu o Dom umenia.
Židovská obec predložila mestu memorandum o porozumení. Podľa neho by súd zvážil, či je v súlade so zákonom súdny zmier, ktorý by vydal kultúrny komplex židovskej obci s tým, že by sa nijako nezmenil účel jeho využitia.
Dom umenia v Košiciach vznikol z neologickej synagógy. Židovská obec sa na súdoch od roku 1994 domáha celého objektu na základe reštitučného zákona.
Ten nariaďuje štátu, aby cirkvám vrátil aj nehnuteľnosti, ktoré od nich v minulom režime kúpil „v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok“.
Vidia výhodný obchod
Nájomca Domu umenia, Štátna filharmónia Košice, včera splnenie tejto podmienky spochybnila a poslancom odkázala, aby memorandum neschválili.
Opiera sa o to, že podľa archívnych materiálov židovská obec od roku 1948 viackrát ponúkala štátnym orgánom, aby synagógu slúžiacu vtedy ako sklad obilia, kúpili.
„Historické archívne dokumenty hovoria jednoznačne v prospech mesta Košice, ktoré by sa nemalo Domu umenia vzdávať,“ myslí si riaditeľ filharmónie Július Klein.
Odporúčanie poslancom zdôvodňuje aj z obavami z ďalšieho fungovania filharmónie v objekte.
Poukazuje sa na to, že v roku 2009, po tom, čo súdy právoplatne rozhodli v prospech židovskej obce, cez exekútora požadovala vypratanie objektu.
Úvery im neodpustili
Židovská organizácia dnes tvrdí, že k exekúcii pristúpila, keď ešte nebolo rozhodnuté o dovolaní mesta, na základe ktorého neskôr Najvyšší súd vykonateľný rozsudok zrušil a vrátil vec krajskému súdu.
Opakuje, že memorandum obsahuje záväzok zachovať nájomné vzťahy s filharmóniou.
Zdôrazňuje tiež, že jej predkovia predali synagógu pod nátlakom, lebo získané peniaze použili na splatenie úverov štátnej banke.
Potrebovali ich na výstavbu modlitebne, ale štát tieto predvojnové záväzky židovskej obci neodpustil. Ostatným, okrem gréckokatolíckej, áno.
„Štát tak získal budovu aj peniaze. To, že židovská komunita opakovane ponúkala svoj bohostánok, len potvrdzujú tieseň, v akej sa po vojne nachádzala. Následky, ktoré na nej zanechal holokaust, sú všeobecne známe a nerozporovateľné,“ povedal advokát židovskej obce Martin Saloka.
V utorok židovská obec zverejnila prieskum, ktorý si dala urobiť bratislavskej agentúre TNT.
Podľa jeho výsledkov z 250 opýtaných obyvateľov Košíc 67 percent súhlasí s vrátením Domu umenia židovskej obci ak ostane kultúrnym centrom a nový majiteľ nahradí náklady vložené do zhodnotenia objektu, čo sú podmienky memoranda.
Filharmóniu čaká kontrola
V rovnaký deň Najvyšší kontrolný úrad potvrdil, že dostal podnet „fyzickej osoby“ na preverenie hospodárenia košickej filharmónie.
Podanie tvrdí, že štátna organizácia majetok prenajatý od mesta ďalej prenajíma za nadštandardne výhodných podmienok podnikateľskému subjektu, ktorý je zároveň výhradným dodávateľom občerstvenia pre spoločenské a kultúrne akcie v Dome umenia.
Židovská obec tvrdí, že s podnetom na kontrolu nič nemá, ale naznačila, že odmietanie memoranda vedením filharmónie môže súvisieť s obavami, že by sa mali prešetrovať jej obchodné vzťahy.
„Nebránime sa žiadnej kontrole, už sme viacerým boli podrobení. Neobávam sa ani výsledku tejto,“ reagoval na Marián Paulišinec, ekonomický námestník filharmónie.
Židovská obec bude pokračovať vo vysvetľovaní memoranda mestským poslancom. V nedeľu má ako posledné naplánované stretnutie s klubom Smeru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
