Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcií SME a Korzár.
KOŠICE. Takmer dvadsaťročný spor o budovu košického Domu umenia nie je ani po pondelkovom zastupiteľstve bližšie k definitívnemu riešeniu.
Mestskí poslanci po bezmála dvojhodinovej búrlivej diskusii odročili rokovanie o návrhu Memoranda o porozumení a spolupráci medzi mestom Košice a košickou Židovskou náboženskou obcou.
To by malo posunúť reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti k súdnemu zmieru.
Košický dom umenia je krutou pripomienkou minulosti Čítajte Dva tábory
Košičania podpisujú v posledných týždňoch dve petície.
Jedna vyzýva mestských poslancov, aby podporili návrh Memoranda, ktoré garantuje, že aj po vrátení budovy Židovskej náboženskej obci ostane naďalej významným kultúrnym stánkom Košičanov a sídlom Štátnej filharmónie.
Druhá je proti „darovaniu“ Domu umenia, ktorý po vzniku samospráv prešiel do majetku mesta, bez súdneho rozhodnutia. „Dom umenia patrí nám, Košičanom, nemal by sa dostať do súkromných rúk,“ píše sa v petícii.
Názorovo rozdelené je aj mestské zastupiteľstvo, ktorému Memorandum z dielne Židovskej náboženskej obce predložil primátor Richard Raši (Smer).
Poslanci nakoniec schválili návrh Cyrily Betuša (nezávislý), aby rokovanie prerušili.
„Vytvorí sa tak priestor na racionálne a nie emotívne riešenie tejto mimoriadne citlivej témy,“ povedal Betuš.
Vyše stovka zamestnancov Štátnej filharmónie, ktorá v Dome umenia sídli od roku 1968, prijala rozhodnutie s nevôľou. „Fuj!“ „Hanba!“ „Všetci ste kúpení,“ zaznelo z radov filharmonikov.
Pre a proti
„V roku 2008 som sa len náhodou dozvedel, že mesto prehralo spor o Dom umenia. Keby nepodalo z našej iniciatívy dovolanie, dnes už o žiadnom memorande nerokujeme,“ presviedčal poslancov riaditeľ Štátnej filharmónie Július Klein.
Ako uviedol, nebýva zvykom, aby návrh Memoranda o porozumení predkladal zastupiteľstvu ten, na koho strane je zákon.
Poslanec Ján Süli tvrdí, že Židovská náboženská obec nemá nárok na reštitúciu, pretože bývalú synagógu sama dobrovoľne predala štátu: „O žiadnej tiesni nemôže byť reč.“
Priestor dostal aj právny zástupca mesta Vladimír Vrabeľ. Ako uviedol, Najvyšší súd SR spochybnil, že terajšia košická Židovská náboženská obec je nástupníckou organizáciou po Košickej židovskej materinskej cirkvi, ktorá bývalú synagógu dobrovoľne predala.
Poukázal aj na to, že v rámci reštitúcii sa má reštituentovi vrátiť pôvodná vec, ktorou Dom umenia už dávnou nie je.
Podľa poslanca Igora Sidora je ponuka ŽNO veľkorysá a pre mesto výhodná:
"Mňa len zaujíma, či právny zástupca mesta, ktorý je proti memorandu a trvá na pokračovaní súdnych sporov, zaplatí náklady za prehratý súdny spor," povedal Sidor.
Iné riešenia
Viacerí poslanci podporili návrh Márie Gamcovej (nezávislá). Podľa nej by mala Židovská náboženská obec stiahnuť žalobu.
Navrhla aby Židovská náboženská obec vytvorila s mestom neziskovú organizáciu.
Dom umenia by ostal v majetku mesta a členovia obce by mali právo bezodplatne využívať priestory na umelecké, spoločenské a religiózne aktivity.
Poslanec Milan Béreš (KDH) bol rozhodnutý o návrhu memoranda nehlasovať. Podľa jeho názoru zaradenie do programu zastupiteľstva je prejavom alibizmu vedenia mesta, kauza sa tak len zbytočne spolitizovala.
„Nikto od nás nemôže chcieť, aby sme riešili spor, s ktorým si takmer dvadsať rokov nedokážu poradiť súdy. V takejto právne zložitej veci môže rozhodovať jedine súd, nie poslanci!“
Predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach Pavol Sitár akceptuje rozhodnutie poslancov prerušiť rokovanie o memorande: „Každý rozumný človek uzná, že poslanci potrebujú prežiť a prehodnotiť určité veci a potom rozhodnuť podľa najlepšieho vedomia a svedomia.“
Inzerát
V súvislosti so zasadnutím mestského zastupiteľstva bol v pondelok v denníku Korzár celostránkový inzerát, ktorý obviňuje riaditeľa Štátnej filharmónie Košice Júliusa Kleina z „kšeftov s majetkom mesta“ a spochybňuje nezaujatosť poslanca a bývalého starostu Starého mesta Jána Süliho, ktorý memorandum zásadne odmieta.
Po podrobnej analýze textu obaja zvažujú podanie trestného oznámenia.
„Ktosi podal na najvyšší kontrolný úrad podnet na hĺbkovú kontrolu hospodárenia. Počkám si na jej závery. Inzerent tvrdí, že biznis je motívom odmietania memoranda. Nejde o biznis. Memorandum je pre Košičanov jednoducho neprijateľné,“ reaguje Klein.
Dom umenia
Budova pôvodnej neologickej synagógy, dnešného Domu umenia, bola postavená v roku 1927 na základe návrhu svetoznámeho budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu.
Židovská náboženská obec argumentuje v súdnom spore, že pamiatku predala pod nátlakom a v tiesni za neprimeranú cenu.
Židovská cirkev predala synagógu miestnemu národnému výboru, teda štátu, v roku 1955 za 900-tisíc korún. Podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý je súčasťou súdneho spisu, bola cena nehnuteľnosti v čase jej predaja viac ako 6,7 milióna korún.
V roku 1958 bola synagóga prispôsobená na kultúrne využitie. Dávidovu hviezdu, ktorá sa týčila na 37 metrov vysokej elipsovitej kupole bývalom svätostánku, nahradili lýrou. Hviezda sa stala súčasťou pamätníka obetiam holokaustu na židovskom cintoríne v Košiciach.
V roku 1962 budovu doplnili o prístavbu so spoločenskými priestormi. Od roku 1968 v nej sídli Štátna filharmónia Košice.
Po vzniku samospráv prešiel Dom umenia v roku 1991 do vlastníctva mesta. Mesto ho prenajíma Štátnej filharmónii za 6000 eur ročne.
sen
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
