Nevedno prečo, ale hoci technický futbalista Šomoši hral niekoľko rokov I. ligu, známi ho oslovovali zväčša krstným menom Juraj, aj keď je Jozef. Mnohí o ňom písali, že tento košický rodák bol odchovancom železničiarov, ale pravdou je, že čs. dorastenecký titul získal v roku 1954 s družstvom OUPZ č. 2, ktoré strojárom vychovávalo talenty pre seniorov VSS.
KOŠICE. Jozef, pre ďalších Jožko alebo Juraj, pochopiteľne, je už dávnejšie v dôchodcovskom veku, ktorý si ešte nie tak dávno rád zahral s internacionálmi VSS, hoci v sobotu 21. júna bude mať 75 rokov.
S futbalom začínal vo veľkej mládežníckej ére metropoly východu, keď Košice v bývalom Československu kraľovali niekoľko rokov po sebe s majstrovskými titulmi v kategóriách mladšieho a staršieho dorastu.
Tunajší mládežnícky futbal bol naozaj veľmi silný, keď učňovka bola čs. majstrom nielen medzi odbornými učilišťami, ale aj v oficiálnom súťažnom defilé staršieho dorastu. Medzi Pavlíkom, Kvašňákom, Vargovčíkom ml. ďalšími vtedy nechýbal ani nádejný Šomoši...
Zdobila ho pochvala
Vo VSS už dobre videli, že medzi viacerými talentmi je tento chlapec technicky vyspelý stredopoliar so sľubnou perspektívou. Nakoniec, majstrovský dorast vyprodukoval pre seniorov veľa dobrých futbalistov.
Preto aj v jednom slávnostnom bulletine pre rok 1967 o ňom napísali, že patrí medzi najtechnickejších hráčov mužstva, tvorcov hry, ktorý dokázal myslieť a pri hre tvoriť, čo každý oceňoval dvojnásobne. A ďalej písali, že má cit pre dobrú prihrávku.
Šomoši mal výšku 180 cm, pri svojich 27 rokoch mal i bohaté skúsenosti. Kvôli všetkým jeho hráčskym prednostiam fanúšikovia verili, že bude patriť aj v ďalších rokoch medzi opory mužstva.
Pravda, už medzi dorastencami okrem Kvašňáka bol Šomoši, Pavlík, Vargovčík mladší, ale aj Jonec, Krišš, Ivan, Oravec, Ruják, Kristin, Maričák, Vožnák a ďalší, ktorí naznačili, že sa stretla partia šikovných chlapcov.
Sedem rokov oporou
Medzi seniormi hrali štyri ročníky II. ligu za Lokomotívu. Potom pod taktovkou trénera Štefana Jačianskeho bol sedem ročníkov ligovou oporou áčka VSS. Za ten čas získal so strojármi v ročníku 1964/65 ligový bronz, a rok predtým prehral v Brne vo finále Čs. pohára so Spartou Praha 1:4. Od ročníka 1963/64 po končiacu sa sezónu 1969/70 zohral v I. lige 131 zápasov, pričom nebolo sezóny, aby aspoň raz netrafil do čierneho, v jednom ročníku však aj osemkrát, takže po tridsiatke, keď prišiel čas rozlúčky, mal na konte 17 gólov, čo vtedy pre tvorcu hry nebolo málo.
V tom čase s ním dres VSS obliekali: Švajlen – Szeleš, Pivarník, Bomba, Desiatnik, Štovčík, Hoholko, Šomoši, Králka, Štafura, Pollák, Jacina, Daňko, Kiš, Boroš, Strausz a Dojčák.
Po jeseni skončil po rokoch pri mužstve Štefan Jačiansky a prevzal ho ambiciózny Dr. Jozef Vengloš. Na Solovjevovej postupne vládla veľká eufória, a akoby funkcionári zrazu o Šomošim nevedeli, hoci predtým úspešne budoval s nimi spoločnú pyramídu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
