Adamča a komplicov odsúdili za dve mafiánske vraždy

Branislav Adamčo si už odpykáva doživotie, Erik Adamčo dostal dvanásť a Štefan Friedrich dvadsať rokov.

Všetci traja sa odvolali.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

KOŠICE. Vo väznici na Floriánskej ulici vyvrcholila v utorok večer séria pojednávaní v kauze adamčovci.

Senát Okresného súdu Košice I si vypočul záverečné reči prokurátora, troch obžalovaných i obhájcov a vyniesol rozsudok.

Branislav Adamčo, jeho brat Erik a Štefan Friedrich boli uznaní vinnými zo spáchania oboch žalovaných vrážd.

V prípade Branislava, ktorý si od roku 2010 odpykáva trest odňatia slobody na doživotie, súd od uloženia súhrnného trestu upustil.

Erik dostal 12 rokov a Friedrich 20, obaja v ústave s maximálnym stupňom stráženia.

Oboch po prepustení čaká ochranný dohľad, prvého jeden, druhého tri roky. Až opustia väzenie, súdu budú musieť oznamovať a preukazovať potrebné údaje o spôsobe obživy.

Budú sa musieť hlásiť v dohodnutých lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta trvalého bydliska.

Dve exhumácie

Koncom roka 2012 spustil košický Úrad boja proti organizovanej kriminalite rozsiahlu protimafiánsku akciu.

V putách okrem iných skončil Erik Adamčo a Friedrich. Obaja boli obvinení z účasti na vražde Michalovčana Jaroslava Baláža (39), prezývaného Buvar.

Kým boss zemplínskeho podsvetia Branislav je z tejto vraždy obvinený od roku 2007, ďalším osobám bolo vznesené po exhumácii pozostatkov Baláža neďaleko obce Krišovská Liesková v okrese Michalovce.

Baláž bol nezvestný od septembra 2001. Okrem Erika a Friedricha bol z tejto vraždy obvinený aj Július Krátky, na ktoréhom bol vydaný zatykač.

Friedrichovi ešte v novembri 2012 pribudlo obvinenie z ďalšej vraždy. Stalo sa tak po vykopaní kostrových pozostatkov Ivana Skapynieca pri Veľkých Kapušanoch.

Tento Košičan bol nezvestný od roku 2003. Friedrich bol obvinený, že muža zahrdúsil holými rukami a zahrabal.

Dvaja „zaspievali“

Prokuratúra postavila dôkaznú situáciu na výpovedi ďalšieho člena bývalého Adamčovho gangu, Nikolu Pajdiča.

Ten pomohol nielen lokalizovať oba hroby, ale podrobne opísal, čo údajne ich naplneniu prechádzalo.

Samozrejme, svoju účasť pri vraždách opísal iba z pohľadu diváka a ak priznal spoluúčasť, tak bez predošlého vedomia, že niekto príde o život.

Potom, ako bol Krátky v Nemecku zadržaný a eskortovaný na Slovensko, pribudol obžalobe ďalší chránený svedok.

Hoci sa s verziou Pajdiča v detailoch rozchádzal, v hrubých rysoch sa na opíse okolnosti smrti Buvara zhodli.

Adamčovci tvrdenia oboch svedkov odmietli a obvinili ich z kupčenia. Výmenou za svedectvo vraj majú v iných kauzách sľúbenú beztrestnosť či iné benefity. Tento motív „podrazenia“ bývalých kamarátov pripustila aj znalkyňa z odboru psychológia.

Rozdielne scenáre

V záverečných rečiach sa prokurátor odvolal práve na výpovede Pajdiča a Krátkeho.

Buvara mali Adamčovci zavraždiť na pokyn väzobne stíhaného Erika preto, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti po obvinení z pokusu o vraždu Miroslav Zaťka.

Skypynieca mal Friedrich s komplicmi pripraviť o život preto, že na nejakej diskotéke napadol ich kamaráta.

Samozrejme, obžalovaní a ich advokáti účasť na oboch vraždách popreli. Poukázali nielen na rozpory vo výpovediach chránených svedkov a ich obchodovaniu s „priznaniami“, ale ponúkli celkom iné scenáre oboch vrážd.

Obe vraj spáchal Pajdič. Buvara zavraždil preto, lebo ho podozrieval z vraždy kamaráta Alberta Sisáka a Skapynieca kvôli tomu, že vydieral taxikárov, voziacich migrantov.

„Prisahám na svoju česť a svedomie, pred Bohom i svojim otcom, že som nevinný. Božie mlyny melú pomaly a ja verím, že Pajdič bude za svoje klamstvá potrestaný,“ povedal Friedrich v najemotívnejšie podanej záverečnej reči.