Prvá trofej novej sezóny patrí Slovanu. Na bratislavských Pasienkoch pred biednou kulisou a v prípravnom tempe porazil víťaza Slovenského pohára MFK Košice gólom exkošičana Marka Milinkoviča 1:0 a do jeho vitríny pribudol už piaty Slovenský superpohár.

KOŠICE. Košičania to majú ťažké, lebo počet útočníkov v ich kádri je momentálne v červených číslach a aj keď k záchrane ohrozenej populácie môže trochu pomôcť angažovanie slovinského útočníka Ajdina Redžiča, v zostave na superpohár klasický forward chýbal.

Redžič ešte nemá v poriadku papiere, ani Novák ešte definitívne neprerušil väzbu s Prešovom a Haskič sa ešte len dáva dokopy po nepríjemnom zranení tváre počas tréningu. Takže, voľky-nevoľky, na hrot útoku musel obranca Lazar Djordjevič a Košičania vsadili na opatrnejšiu taktiku.

Koniec-koncov prečo nie, veď podľa toho, čo vidíme v Brazílii, aj s tým, že hráte na 0:0, môžete byť majstri sveta...

„Bola to z núdze cnosť, že na poste útočníka nastúpil Lazar Djordjevič a je pravda, že bez klasického útočníka sme asi inak hrať nemohli, v ofenzíve to naozaj nebolo také, ako by sme si želali. Z tohto pohľadu to bolo náročné, ale myslím si, že aj tak sme mohli byť smerom dopredu odvážnejší,“ priznáva stopér MFK Peter Bašista.

„Chcelo to trochu viac sebavedomia, drzosti, ale keďže sme strácali dosť ľahké lopty, viac sme sa nabehali, lebo sme sa museli často vracať. Takže bolo to aj našou chybou, že sme hrali viac v defenzíve. V podstate sme mali jedinú väčšiu šancu, ešte v prvom polčase Erik Pačinda.“

Výsledok neberú tragicky

Ani Slovan nebol kompletný, ale takú výraznú slabinu, ako Košice v útoku, nemal.

„Pravda, hráči chýbali nám aj Slovanu, ale do začiatku ligy sa tie kádre doplnia. Pre obe mužstvá, aj keď sa hralo o trofej a chceli sa ukázať v dobrom svetle, to bola vlastne iba generálka na ligu. Ten zápas nám ešte mohol odhaliť, kde sú naše nedostatky, kde sa musíme zlepšiť a verím, že keď sa sezóna začne naostro, bude to z našej strany lepšie. Nejaké závery z tohto zápasu treba vyvodiť, ale ten výsledok nemusíme brať tragicky. Samozrejme, chceli sme v superpohári so Slovanom uspieť, ale nič sa nedeje, ideme ďalej,“ vraví košický obranca, ktorý má stále v podvedomí nepríjemnú spomienku práve na Slovan, keď pre vyskočené rameno nedohral proti nemu finále Slovenského pohára.

„Počas zápasu na to zranenie nemyslím, ale stále to cítim, ešte to nie je stopercentne v poriadku. Ale futbal hrám nohami, nie rukami, takže by som to mal zvládnuť, aj keď ku kontaktom s hráčmi súpera, najmä pri hlavičkových súbojoch, môže dôjsť. No určite sa im nebudem vyhýbať,“ vraví opora košickej defenzívy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári