Ako rodina stolujeme spolu síce len cez víkendy, ale podľa sociologičky sa to zlepší.
KOŠICE. Online magazín Dobruchut.sk spustil vo februári anketu o jedení a stolovaní, do ktorej sa zapojilo takmer 7–tisíc Slovákov.
Výsledky prezrádzajú zaujímavosti aj zo životného štýlu obyvateľov Košického kraja. Tí minú mesačne na stravu (na osobu) najčastejšie 50 – 100 eur. Až 27 % z nás si však dopraje jedlo za 100 – 200 eur.
Dobrá správa je, že až 93 % z nás je pravidelne tri alebo päťkrát denne.
Varíme aj denne
Anketa odhalila, že východniari aj napriek invázii polotovarov a rýchleho občerstvenia stále jedia prevažne domácu varenú stravu.
Až 56 % z nás si do práce nosí domáce jedlo, ktoré si v kuchynkách zohrieva.
Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria tí, ktorí jedia v závodnej jedálni. Domáce jedlo si polovica z nás varí niekoľkokrát do týždňa, denne si varí až 40 %.
Príprava jedla nám zaberie v priemere jednu hodinu. Tretina gazdiniek varí o čosi zložitejšie jedlá, ktorých príprava trvá hodinu a pol.
„To závisí od toho, pre koho varím. Keď len pre seba, tak mi to trvá len chvíľu a urobím si do zásoby aj na tri dni. Ak si pozvem deti s rodinami, tak si dám záležať a varím aj viac ako dve hodiny. Ale tie rodinné obedy máme len raz za čas,“ priznáva Helena.
Vyhrávajú halušky s bryndzou
Pri varení nás obchádzajú aj zahraničné trendy, pretože tri štvrtiny obyvateľov obľubujú slovenskú kuchyňu. Na druhom mieste skončila talianska kuchyňa s typickými cestovinami, špagetami a pizzou.
Naše najobľúbenejšie – a zároveň národné – jedlo sú bryndzové halušky. Za top ich označilo 16 % ľudí z Košického kraja, no až 19 % v celoslovenskom meradle.
Keď nie sú halušky, druhou možnosťou je pre nás pečené kura a treťou najobľúbenejšou zas mäso na prírodno. Aj z týchto výsledkov vidno, že východniari nie sú veľkí vyznavači vegetariánskej stravy. Je ju iba 17 % ľudí.
„Tradičné jedlá robím hlavne preto, že som sa ich naučila od svojej mamy, varím ich už 20 rokov v kuse a nemám čas si hľadať nejaké nové exotické recepty. Je to taká sila zvyku. Aj suroviny do zahraničných jedál sú oveľa drahšie ako do tradičných,“ vysvetľuje Košičanka Milena.
Jedlo ako biologická potreba
Napriek stále sa viac rozširujúcej epidémii obezity vo svete sa netrápime ani diétami. Viac ako tri štvrtiny nedržia žiadnu diétu.
Alarmujúce čísla o nás prezrádzajú, že ako rodina už spolu stolujeme len málokedy. 15 % z nás nejedáva s rodinou už takmer vôbec, tretina si dopraje rodinné jedlo aspoň cez víkend. V tomto ukazovateli sme horší ako celoslovenský priemer, z ktorého vyplýva, že rodinné stolovanie si dopraje až 40 % Slovákov.
Podľa sociologička Magdalény Piscovej rodinné stolovanie nemáme tak zakorenené ako v iných krajinách.
„Vychádza to z našej histórie, že sme jedenie brali len ako biologickú potrebu a nepripisovali sme mu hlbší význam. Sme nastavení na prácu a čas mimo práce si nevieme ani dobre zadeliť, ani užívať si ho. Ale myslím, že sa to už pomaly učíme a kultúra stolovania sa za posledné roky výrazne zlepšuje aj u nás.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
