Po východniarskom derby zostali obaja nespokojní

Kedysi tak očakávané a najtradičnejšie východoslovenské futbalové derby sa presunulo na druholigový trávnik, a to ešte Prešovčania súperili iba s košickým béčkom.

KOŠICE. Časy sa menia a aj fakt, že sa najstarší slovenský klub musel predstaviť iba na periférii východoslovenskej metropoly, v Barci, je dostačujúcim mementom pre Tatran, aby sa prebudil zo sladkého rozjímania. Lebo bývalá bašta slovenského futbalu si zaslúži určite viac.

Do samotného duelu naskočili zeleno–bieli vcelku suverénne a ustráchaní domáci sa nestačili ani zadýchať a už ich Stijakovič vyťahoval loptu zo siete. Pre Košičanov šok.

Naopak, hostia ešte viac nadobudli presvedčenie, že sa nič zlé nemôže stať. Stalo sa. Dzúrikovi sa začervenalo pred očami, keď zatiahol ručnú brzdu a Diaby sa namiesto v ´gólovke´ ocitol na zemi.

„Nemôžeme si dovoliť kritizovať arbitrov, tak to nebudem rozoberať,“ nepríliš zhovorčivý bol pri odchode z ihriska kapitán Šarišanov Michal Krajník.

„Videl to každý a tak si môžete urobiť záver,“ bola jeho ďalšia odpoveď na otázku, či muselo dôjsť k druhému vylúčeniu brankára Taliana.

„Chceli sme rýchlo vyrovnať stratu bodov doma s Michalovcami a vyšlo to tak. Celý druhý polčas sme sa iba bránili presile súpera a nakoniec sme inkasovali v nadstavenom čase. Mrzí to, ale nič s tým nenarobíme. My sme chceli, niekto možno nie,“ stále pociťoval krivdu pilier prešovskej defenzívy.

Mojo žiaril šťastím

Zato Mojmír Trebuňák žiaril šťastím: „Bodaj by nie. Tréner ma poslal na ihrisko až v druhom polčase. Chceli sme využiť početnú prevahu, ale proti úpenlivo brániacemu súperovi sme to mali zložité. Stále mi tréneri pripomínali, že pri štandardke mám nabiehať k prvej žrdi, odtiaľ sa dá gólmana prekvapiť a tentoraz to vyšlo na poslednú chvíľu. Tešíme sa, i keď za daných okolností hodno povedať, že body sme skôr stratili, než získali ten jeden. Ale za to, že to tam nakoniec predsa padlo, vďaka. Pomaly sme tomu prestávali veriť, hoci pomerne dlhý čas sme hrali o jedného a neskôr o dvoch hráčov viac. Čas akosi rýchlo ubiehal. Hra bola často prerušovaná, striedanie pri vylúčení brankára trvalo neskutočne dlho, takže nadstavených šesť minút sa mi ani nezdalo ako dostačujúce. Ale stihli sme to.

Dodal: „Škoda, že nevyšlo počasie, mohli sme hrať pred ešte lepšou návštevou. Cítime, že je to predsa len o niečom inom, keď aj my máme doma divácku podporu a v Barci sa zatiaľ sťažovať naozaj nemôžeme. Len ešte aby sme pravidelnejšie bodovali.“