Jeho históriu ozdobil ako spojka Törekvésu a neskôr ako funkcionár a hlavne výborný rozhodca. Bol mimoriadne bystrý a inteligentný muž, ktorý ovládal angličtinu francúzštinu, nemčinu a maďarčinu. Napriek tomu, že mal výšku iba 162 cm a bol zrejme najnižší arbiter na vrcholnej čs. scéne, poznali ho ako nevšednú osobnosť.
KOŠICE. Rodák z najväčšieho východoslovenského mesta, ktorý uzrel svetlo sveta 4. septembra 1919, napriek tomu, že bol zväčša o hlavu nižší ako hráči na ihrisku, požíval dôveru a mal potrebný rešpekt. Dokonca viacerí hráči dobre vedeli, že keď niečo vyviedli, čo ich za to čaká.
Sám bol futbalistom, takže dobre poznal všetky fígle hráčov. Okúsil toho veľa, čo mu veľmi pomohlo pri rozhodnutiach.
Aj Adamca vylúčil
Kto zabudol na fair play, mal to u neho zrátané. Tak to bolo aj v ligovom zápase v Žiline, kde varoval trnavského kanoniera Adamca po fale. Keďže vedel, aký pán Princz vlastne je, po ďalšom zákroku už nečakal, čo bude ďalej, ale bežal rovno ďalej pod sprchy...
Aj takmer po polstoročí, keď zavesil píšťalku na klinec, hrdo sa hlásil do rozhodcovského stavu. Kým vládal a chodil ešte do Čermela na Corgoň ligu, len čo sa rozhodca na ihrisku objavil, o každom po dvoch-troch minútach povedal, či niekedy hral futbal, či má cit pre hru. Zvykol hovoriť, že ho urážalo, keď rozhodca nechal bez povšimnutia hráča, ktorý ťahal súpera za dres, alebo jeho píšťalka zostala ticho po faule zozadu.
So spievajúcou píšťalkou
Aj to prischlo pánovi Princzovi. On totiž rázne a podľa povahy priestupku aj primeranými tónmi varoval hráčov, kedy, kde a ako to preháňajú. Hoci Košice v štyridsiatych rokoch minulého storočia patrili pod Maďarsko, rozhodcovskú kvalifikáciu získal v Prahe, takže hneď po vojne nemal žiadny problém vybehnúť s píšťalkou na ligové ihrisko.
„Bol som síce maličký, na trávniku najnižší, ale za to veľmi prísny, vedel som si získať autoritu. Krotil som aj takých búrlivákov, akými boli Adamec, ale aj o hlavu vyšší Pažický či Kvašňák.“
Vysoko si ho ctil a vážil ako hráč a neskôr i tréner Malatinský a ľudia od fachu. Preto rozhodoval vyše 40 medzinárodných zápasov a tiež 800 ďalších zápasov rôzneho významu, čo bolo na povojnové roky vysoké číslo.
Smútil za známymi i dobrými rozhodcami, akými boli kedysi Bartečko zo Spišskej Novej Vsi, Dolog z Humenného Repeľ z Lipian, rovnako za Gejzom Princom, Jozefom Kmecom, Bohdanom Benedikom a ďalšími, o ktorých hovoril, že boli prínosom pre futbal.
Do deväťdesiatky mu chýbalo už len 89 dní, ale na pravé poludnie dotĺklo srdiečko tohto velikána, ktorý 8. júna 2009 dostal delegáciu do neba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
