Moldava vo vyše hodinovom oslabení vydolovala tri body

Takto smutne schádzal po vylúčení moldavský Žebík a jeho spoluhráči sa ocitli takmer na kolenách. Zápas s Popradom však heroicky zvládli.
Takto smutne schádzal po vylúčení moldavský Žebík a jeho spoluhráči sa ocitli takmer na kolenách. Zápas s Popradom však heroicky zvládli. (Autor: Rudolf Rondzik)
Sportnet|8. sep 2014 o 00:00

Smutný, presmutný sa po vylúčení v 22. minúte zberal z hracej plochy 22–ročný obranca FK Bodva Zoltán Žebík.

MOLDAVA.

A ešte smutnejší vyzeral, keď vyšiel osprchovaný zo šatne a jeho spoluhráči už prehrávali s Popradom 0:1.

„Tak to je nepríjemné,“ precedil pomedzi zuby statný stopér, ktorý priskoro oslabil svoj tím.

Bolo to nutné a spravodlivé? „Či spravodlivé? Asi hej. Proste, pri rýchlom návrate do defenzívy sa mi protihráč priplietol k nohám a už bol na zemi. A či nutné? No, urobili sme v strede poľa zbytočnú chybu a ja som už iba zaťahoval záchrannú brzdu. Ten útočník sa už rútil na našu bránu, takže do kontaktu som musel ísť ešte tesne pred pokutovým územím a on to neustál,“ vysvetlil sled udalostí Zoltán Žebík pod tribúnou, odkiaľ sledoval úsilie svojich kamarátov.

Až keď tesne pred prestávkou jeho spoluháči za pár minút dokonale otočili vývoj skóre, odľahlo mu a na tvári sa mu objavil aj nesmelý úsmev.

„To je super. Snáď to po prestávke udržíme. Idem chlapcov do šatne povzbudiť i poďakovať sa im, že ma takýmto spôsobom zachránili. Len to nesmieme zakríknuť, čaká nás druhá polovica,“ s optimizmom odchádzal za nimi.

Po prestávke si už trúfol sadnúť si na tribúnu, už nemal obavy, že by ho fanúšikovia za červenú kartu atakovali.

A veru nemuseli. Moldavčania vydolovali tri body a vo fantastickej atmosfére tak pripravili svojim priaznivcom nádherný piatkový večer.

Balvan zo srdca odpadol aj koučovi Karolovi Kiselovi: „Nebolo mi všetko jedno, keď sme sa na hracej ploche ocitli bez nášho spoľahlivého stopéra, ktorý spolu s Nigérijčanom Celestinom vytvorili slušnú prekážku súperovým útočníkom. Ale Zolovi to vytýkať nemôžem, urobil, čo sa v tejto situácii dalo. Bol to škrt cez rozpočet, lebo sme chceli nutne vyhrať a v oslabení sa to dalo ťažko čakať. Chlapci sa však zomkli a podali jeden neuveriteľný výkon. Samozrejme, dva zlepené, ale nádherné góly v závere polčasu ich nakopli, vyhecovali. Začali tomu naozaj veriť a nezlomil ich ani prirýchly vyrovnávajúci gól Popradu po prestávke. Ukázalo sa, že som mal šťastnú ruku pri striedaní útočného Jurka predsa len obrannejším Kisom. Musel som posilniť zadné rady. A ten si navyše pripísal rozhodujúcu trefu. Potom to už bolo naozaj mušketierske, všetci za jedného,“ doprial si víťaznú cigaretku po zápase ešte na lavičke domáci tréner.

To popradský kormidelník Vladimír Lajčiak nechápavo pozeral do diaľky. Čo dokáže povedať svojim zverencom po takto spackanom vystúpení?

„Ani neviem. Nechcem to riešiť s horúcou hlavou, ale... jednoducho, ak mužstvo zápas nechce vyhrať, tak ho nevyhrá. Nie, nepodcenili sme súpera po našom postupe cez Prešov do ďalších kôl Slovnaft cupu, ani nás príliš neukolísal pohľad na posledného v druholigovej tabuľke. No čo sa dialo v hlavách mojich hráčov, to nepochopím. Rovnako tak ani počínanie brankára pri treťom góle súpera, keď sa po rýchlom vyrovnaní zdalo, že nám tri body neutečú. Takú loptu by mal chytať do čiapky. Potom sme síce vyvinuli platonickú snahu, ale to nestačilo na nadšene hrajúcich domácich. Tí mali vo svojom strede niekoľko šikovných a rýchlych futbalistov. Taký Ghančan Mensahy neustále zamestnával našu defenzívu a nedovolil nám pomýšľať iba na bezhlavé útočenie. Aj tak však mal tento duel, pri viac ako hodinovej presilovke, dopadnúť ináč,“ neodpustil svojmu mužstvu fakt, že z Moldavy odchádzali s prázdnymi rukami.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Moldava vo vyše hodinovom oslabení vydolovala tri body