Košičania valcujú americké tanečné súťaže

Rodina Hackeovcov z Košíc spolu s Katkou Hemarnovou od Svidníka je za veľkou mlákou známy pojem.

V oblasti spoločenských tancov sa pohybujú medzi absolútnou americkou špičkou. Po najväčšej tanečnej súťaži na svete v Nemecku pricestovali do Košíc, kde Korzáru prezradili, ako vyzerá tanečný americký sen.

KOŠICE. Manželia Andrej a Iveta Hacke sa venovali spoločenskému tancu aj v Košiciach, v tanečnej škole Olympia.

„Vo formáciách sme štvornásobní majstri Slovenska, boli sme semifinalisti majstrovstiev Európy a trikrát sme reprezentovali Slovensko na majstrovstvách sveta,“ hovorí Andrej Hacke.

Po narodení syna Samuela si dali rodičia v tancovaní pár rokov pauzu, no po čase sa k svojej vášni vrátili.
Tak ako ostatných úspešných športovcov, aj manželov Hackeovcov si všimli v zahraničí.

„Ponuku odísť sme dostali viackrát, keď sme boli ešte mladší, ale stále sme odmietli. Keď mal Samuel osem rokov, rozhodli sme sa, že to predsa len skúsime a odišli sme do Ameriky ako taneční inštruktori. To bolo v roku 2005,“ spomína Iveta.

V New Jersey trénujú hlavne dospelých, ale aj svadobné páry, rekreačných a súťažných tanečníkov.

Viac ako 30 prvenstiev

Za veľkú mláku odišiel aj osemročný Samuel.

„Odmalička som videl, ako rodičia tancujú, tak som popri nich začal trochu aj ja. Najprv som nechcel. Ale potom po troške som sa do toho dostal, až sa mi to začalo páčiť viac a viac. Začal som tancovať iba pre show, také nenáročné veci, zábavné predstavenia. Chodil som aj tu v Košiciach na nejaké tanečné krúžky, ale veľmi ma to nechytilo, hanbil som sa. Seriózne som začal tancovať, až keď som mal asi 11 rokov.“

Päť rokov tancoval s partnerkou z Uzbekistanu, zatiaľ čo Katka Hermanová tancovala s iným partnerom a na súťažiach sa stretávali ako konkurenti.

Keď sa rozišli so svojimi partnermi, skúsili to spolu. Od septembra 2013 začali súťažiť a už po mesiaci vyhrávali prvé trofeje. Obaja majú 17 rokov, preto môžu súťažiť v kategóriách do 18 aj do 21 rokov.

K ich najväčším úspechom patrí tretie miesto na majstrovstvách Ameriky v štandardných tancoch do 18 rokov a dve strieborné priečky v súťaži desiatich tancov, opäť na majstrovstvách Ameriky do 18 aj do 21 rokov.

Na ostatných menších súťažiach už nazbierali viac ako 30 prvenstiev. Katka so Samuelom tancujú štandardné tance, teda waltz, tango, valčík, foxtrot a quickstep a latinskoamerické tance, čaču, sambu, rumbu, paso doble a jive.

Samuel sa vlani s mamou Ivetou stal majstrom USA v štandardných tancoch v kategórii pro-am (profesionál tancuje s amatérom). Týchto súťaží sa zúčastňujú všetci profesionáli so svojimi študentmi, preto sú v Amerike veľmi populárne.

Pre krásu sa trpí

Katka z dedinky Kapišová pri Svidníku sa s rodičmi do Ameriky presťahovala, keď mala 10 mesiacov.

„Mama ma dala do malej poľskej školy, kde som začala tancovať. Aj spoločenský tanec je šport, ale úplne iný ako ostatné druhy. Nie je to len o fyzickej práci, ale aj o tom, aby to dobre esteticky vyzeralo.“
K tomu je potrebný aj príťažlivý pár, aký Katka so Samuelom rozhodne sú.

„Dobre vyzerajúci pár má určite vždy veľkú výhodu. Keď dobre vyzerajú a sú krásne oblečení, je to len plus.

Samozrejme, musia popritom aj výborne tancovať, aby zvíťazili,“ hovorí Andrej.

Katka dodáva, že najťažšou časťou prípravy niekedy bývajú hodiny strávené sedením a čakaním na účes.

„Vlasy mi robia teta Iveta s mojou mamou. Potrebujem veľkú dávku trpezlivosti, aby som tie dve – tri hodiny zvládla len tak sedieť. Make-up si potom urobím sama, to mi trvá asi hodinu.“

Úpravy farby pleti sa týkajú aj tanečníkov – mužov.

„Na súťaže používam tónovací krém, niečo ako bronzer, aby som bol tmavší. Čím tmavší, tým lepšie, lebo svetlá reflektorov zosvetľujú a prirodzene bez make-upu by som bol veľmi biely. Prirodzené opálenie zo slnka by nestačilo. Nedá sa tak dobre opáliť, aby to vyzeralo dobre aj pod reflektormi.“

Na tanečníkoch však divákov v prvom rade zaujmú ich krásne spoločenské šaty. Ich cena sa môže šplhať až do výšky 15–tisíc dolárov.

„Ja si dávam šaty šiť na mieru. Jedny stoja tak dvetisíc dolárov. Samozrejme, že ich môžem použiť aj viackrát. Na súťaže chodíme takmer každý týždeň, takže požičovňa by bola oveľa drahšia. Samuel má frak, ten môže nosiť dlho. Ale teraz si napríklad po dvoch rokoch objednal nový. Stojí asi toľko, čo moje šaty,“ hovorí Katka.

Dvojica nesmie zabudnúť na ozdobné kamienky (Swarowski crystal) na šatách, ktoré musia ladiť s ozdobami vo vlasoch a aj s partnerom.

Škola má prednosť

Kým sa však mladí tanečníci dostanú k finálnym úpravám a skrášľovaniu, prejdú dlhú cestu tréningov. Popri škole a tancovaní im na spánok ostane len 4 – 5 hodín denne.

„Domov z tréningu prídem tak o desiatej – jedenástej, najem sa a idem sa učiť asi do druhej. Podľa toho, kedy. O šiestej ráno už vstávam a musím ísť do školy. Dá sa na to zvyknúť,“ hovorí Samuel.

„Deti chcú trénovať ešte viac, ako im kážeme. Večer o desiatej napríklad hovoríme, že by sme už mali končiť a oni si ešte chcú niečo precvičiť a dotiahnuť to. Ale sú také dni, keď radšej netrénujeme, lebo by to mohlo byť na úkor zdravia. Alebo keď majú v škole dôležité testy. Lebo škola má prednosť,“ vraví Iveta.

Keď sa dvojica pripravuje na dôležité súťaže, trénuje aj 6 hodín denne 6 dní v týždni. Tanec je pritom veľmi fyzicky náročný. Hlavne na výdrž.

„Poviete si, že to je nič, keď jeden tanec trvá 1,5 minúty. Ale v jednom súťažnom kole máte za sebou 5 tancov. Keď máme celý čas tancovať na sto percent, je to veľmi namáhavé. Sú súťaže, ktoré sú viackolové, takže môžeme tancovať aj 7 kôl do finále. Tieto najväčšie súťaže sa začínajú ráno o siedmej a končia o polnoci,“ priznáva Samuel.

Spolu s Katkou potrebujú aj silné paže, hlavne kvôli spoločenským večierkom, na ktoré chodia tancovať.

„Je to taký tanečný večer v štúdiu. Ľudia si prídu zatancovať a takí, čo nemajú partnerov alebo partnerky, tancujú s nami, aj s mladými. Musíme mať preto silné ruky aj dobré držanie tela, lebo tých ľudí niekedy vyslovene vláčime po parkete.“

S trémou ani ostýchavosťou pred cudzími ľuďmi problém nemajú.

„Mám rada, keď príde veľa ľudí. Prídu sa pozerať, lebo sa im tanec páči. A ja som rada, že sa na mňa pozerajú, lebo to znamená, že sa im páčim a zaujala som ich. Väčšinou keď sa nepozerajú, znamená to, že robím niečo zle. Keď je málo divákov, tak je taká mŕtva atmosféra a menšia motivácia pre nás. Preto sa cítim lepšie pred plným hľadiskom,“ uzavrie Katka.

Treba byť stále na očiach

Samuel a Katarína sú stredoškoláci. „Chcel by som ísť potom na univerzitu so zameraním na biznis. Aby som mal popri tanci niečo v zálohe,“ vraví Samuel.

Katka chodí do školy pre veľmi nadaných študentov. „Ja chcem aj naďalej tancovať, ale potom študovať niečo s medicínou. Nie priamo doktorku, lebo to by som popri tanci asi nestíhala, ale skôr fyzioterapeutku.“

Spoločenské tance v Amerike spopularizoval hlavne program Dancing with the stars, obdoba našej Let s dance.

Obaja by si v ňom raz radi zatancovali. Dovtedy však na nich ešte čakajú veľké výzvy.

Najbližšia bude už v októbri v podobe majstrovstiev sveta v latinsko-amerických tancoch v Moskve. O mesiac nato by už mali súťažiť na majstrovstvach sveta vo Vancouvri na súťaži do 21 rokov v 10 tancoch.

„Súťaže sú v Amerike každý týždeň a pre nás je dôležité každé víťazstvo. Nestačí byť iba dobrý, musíme byť stále na očiach, chodiť po súťažiach a budovať si meno. Aby rozhodcovia videli, že sa neustále zlepšujeme.“

Návrat na Slovensko nevylučujú. „Ale zatiaľ o tom neuvažujeme. Do tanečného dôchodku máme ešte snáď ďaleko a dovtedy chceme tancovať naplno, kým sa bude dať.“