KOŠICE. Košický maratón nie je iba o víťazoch a rekordoch. Tohtoročné jubileum bolo aj pre neho výročným.
„Pre mňa znamenal už stý štart na klasickej maratónskej trati. Ten prvý som musel absolvovať v roku 1985 v Čadci. Považoval sa za akúsi kvalifikáciu, lebo na košický maratón sa vtedy nedalo nastúpiť do premiéry. A odvtedy ich mám za sebou už dvadsaťsedem. Stihol som ešte aj pôvodnú trasu do Sene a späť,“ pochválil sa vodič električky v DPMK.
„K vytrvalostnému behu som sa dostal po určitej športovej pauze, keď po nástupe do práce a s rastúcimi rodinnými povinnosťami som ukončil aktívne pôsobenie vo futbale i orientačnom behu. Pravidelné tréningy v určenom čase neprichádzali do úvahy, ale pohyb mi popri celodennom sedení za riadením vozidla chýbal. Tak som sa dostal do partie vytrvalostných fanatikov Furína, Polláka či Strompla. A s nimi i ďalšími mladšími behávame dodnes. Spoločne sme štartovali na ultramaratónoch. Zvládol som dvanásťhodinovku i stokilometrový beh. Zážitky mám i z bostonského dobrodružstva, či maratónu v New Yorku,“ pospomínal pretekár so symbolickým štartovným číslom 100, ktoré mu usporiadatelia pridelili, aby tak ocenili jeho maratónsku dlhovekosť.