Je to skutočne zaujímavá športová osobnosť. V súčasnosti má prívlastok „najlepší slovenský maratónec všetkých čias“, ale zároveň žije v cudzine a nie je už ani občanom Slovenska.

Štartoval na dvoch olympiádach za dve krajiny. I keď už aktívne nepreteká, je držiteľom šiestich slovenských bežeckých rekordov a zdá sa, že ich tak skoro nikto neprekoná. Košický rodák však na majstrovstvách sveta v krose dokázal poriadne popreháňať aj bežcov z Kene, Etiópie či Maroka. Presne pred desiatimi rokmi na Svetovom pohári v Londýne dostal príležitosť štartovať za Výber Európy! V tom istom roku na ME v Helsinkách ho v behu na 10 km od bronzu delili iba štyri stotiny sekundy! Teda nie je to dieťa bohyne šťastia. Už aj preto, lebo životnú formu mal v čase OH 2000 v Sydney. V čase štartu maratónu mal však aj nádchu a choré priedušky. Svoj jediný olympijský maratón v slovenských farbách tak nedokončil. Ten ďalší o štyri roky neskôr už bežal za Českú republiku...

Róbert Štefko, v poradí tretí Košičan, ktorý vyhral MMM a zdá sa, že na dlhé roky posledný, je zároveň aj držiteľom najlepšieho slovenského výkonu na tejto trati (MMM 1999 za 2:14:10 hod.) a v Londýne o rok skôr zabehol maratón za na naše pomery neuveriteľných 2:09:53 hod., čo znamenalo celkové 6. miesto a historicky najlepší výkon slovenského vytrvalca. I keď na jubilejnom ročníku MMM bol neustále v kruhu svojich príbuzných, priateľov i súperov, predsa sa nám podarilo uskutočniť s ním plánovaný rozhovor.

Najskôr ste sa odsťahovali z Košíc do Prahy, potom sme počuli, že trénujete v moravskom Kroměříži, necestujete zbytočne veľa a často?

„Do Kroměříža som dochádzal vyše sedem rokov a rád. V tomto meste sa podarilo vybudovať vynikajúce bežecké centrum s vynikajúcim finančným zázemím, teda našli sa peniaze na platy i regeneráciu a zdravotnú starostlivosť. Žiaľ, zdroj financií aj tu vyschol a tak som sa musel vrátiť domov. Som teraz tréner bez úväzku, teda nezamestnaný.“

Máte predsa športovú rodinu. Svokor Igor Kmec v Košiciach trénoval mládežnícke hádzanárske celky, ale aj prvoligových mužov VSŽ i juniorskú čs. reprezentáciu, vaša manželka, tiež rodená Košičanka, pôsobí ako tenisová trénerka. Sú tu dvaja synovia, neuživili by ste sa aj pri tenise? Napríklad vo funkcii kondičného trénera?

„Vaša otázka znie naozaj vtipne, ale ja sa už určitý čas tenisom tak trochu živím. I keď nie hrou, tak vyplietaním a opravou rakiet. Hrať nemám možnosť, lebo žena doma o tenise nechce ani počuť, nieto so mnou hrať a zo synov tenisové hviezdy rozhodne nebudú. Starší 14-ročný Sebastián sa radšej venuje počítačom, dokonca už programovaniu a šport ho veľmi neláka. Mladší 11-ročný Nikolas však hrá hokej za pražskú Slaviu. Keď vydrží a bude zdravý, možno z neho vyrastie profesionálny hráč.“

V čase vašich najväčších bežeckých úspechov ste si postavili dom pri Prahe. Ako ste to zvládli?

„Priznám sa, že dom som nestaval, nemal som na to jednoducho čas. Teraz by som si ho už dokázal vybudovať vlastnými rukami. Možno i lepší a krajší. Bývame asi 30 km od Prahy v malej obci Černolice a práve vo vlastnom dome plánujem otvoriť obchod s tenisovými raketami i bežeckým výstrojom či ďalšími športovými potrebami. Uvidíme, ale som optimista...“

Pripomeňme si niektoré vaše úspechy, i keď už sme spomenuli výkony v Londýne a Košiciach, i platné slovenské rekordy, ale nehovorili sme o výkonoch na svetových šampionátoch v krose v Belfaste, kde ste spomedzi 165 štartujúcich obsadili 12. miesto. To bolo v roku 1999 a o dva roky neskôr v Ostende, kde štartovalo až 170 vytrvalcov a vy ste dobehli desiaty.

„Nechám to na štatistikov a atletických historikov. Novinári však spomínajú môj výkon v roku 1998 v New Yorku, kde som časom 2:12:53 hod. obsadil 12. miesto, ale už rok predtým som skončil siedmy výkonom 2:11:11 hod., a do tretice New York – v roku 2001 som dobehol jedenásty za 2:14:45 hod.“

Na nedeľňajšom maratóne ste sa predstavili v Štafete šampiónov v spoločnosti ďalších českých a slovenských víťazov MMM v rokoch 1984 – 1994, teda F. Višnického, K. Davida, V. Bukovjana a P. Pipu. Bežali ste posledný úsek. Chcelo sa vám pricestovať do Košíc?

„Ani minútu som nad tým neuvažoval. Pozvanie zo strany organizátorov MMM ma veľmi potešilo a jednoducho – takéto pozvanie sa nedá odmietnuť! Okrem toho ma oslovili v patričnom predstihu, už v máji v Prahe a mohol som si všetko potrebné včas vybaviť. Ešte raz vďaka! Dovolím si však malú poznámku: v nedeľu nebežal iba jeden Štefko, ale aj môj brat Drahomír s manželkou Gabrielou. Tí absolvovali polmaratón, synovec Róbert štafetu Getrag maratón. Ako vidieť, sme predsa len maratónska rodina. Možno niekedy s manželkou a synmi prídeme do môjho rodiska zabehnúť si aspoň časť maratónskej trate. Ešte pred štyrmi rokmi som prebehol trať pražského PIM za 2:28 hod. a pravidelne päťkrát týždenne trénujem. V mojom veku – 46 rokov – by som ešte asi dokázal zabehnúť maratón pod 2:30 hod.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári