V stredu sme boli svedkami historického kroku pre ľudstvo. Vedcom sa podarilo vďaka sonde Rosetta pristáť na kométe a začať tak zbierať dáta, ktoré možno odhalia pôvod života na Zemi. Priamy prenos pristátia sledovali na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach odborníci aj zástupca, ktorý na vývoji sondy priamo pracoval.
KOŠICE. Pristávací modul Philae materskej sondy Rosetta, pristál v stredu podvečer na povrchu kométy 67/P a stal sa tak vôbec prvým technologickým prostriedkom ľudstva, ktorý pristál na kométe.
Cieľom misie je skúmať a analyzovať doteraz nedotknutý prach a ľad, z ktorého pozostáva kométa. Analýzy by mohli pomôcť vyjasniť pôvod života na Zemi.
Komunikačný systém
Ján Baláž, vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, bol jediným Košičanom, ktorý sa spolupodieľal na prípade jedného komponentu sondy.
„Je to elektronický servisný systém ESS a zabezpečuje komunikáciu medzi hlavnou sondou a pristávacím modulom, prenáša dáta medzi nimi. Dostali sme sa k tomu tak, že vďaka predošlej spolupráci si na nás pracovisko v Írsku spomenulo a prizvalo nás do tímu. Na sonde sme pracovali dva roky. Potom sme dva roky čakali, kým to odštartuje a 10,5 roka to letelo ku kométe. Je to dosť dlhá doba dokopy. Mnohí z tých, čo na tom pracovali, sú už buď v penzii, alebo zomreli. A to nie je koniec, pretože dáta, ktoré sa teraz získajú, sa budú ešte roky spracovávať.“
Prvé výsledky už sonda poslala
Sonda stála cez miliardu eur.
„Cieľom je zistiť, z čoho sa skladá slnečná sústava a ako vôbec vo vesmíre vznikla. Kométy prichádzajú z veľkej diaľky, z okraja slnečnej sústavy. Sú po miliardy rokov v zmrazenom stave, preto si uchovávajú pôvodný materiál, ktorý bude teraz sonda skúmať. Táto kométa je od Zeme vzdialená 510 miliónov kilometrov a má tvar kačičky. Lander na nej ostane niekoľko týždňov.“
Kométa má priemer 4 km, dvojité jadro a povrchová teplota na nej je mínus 70 stupňov Celzia.
Prvé výsledky už sonda poslala na Zem. „Ide napríklad o zloženie kométy. Aj to, že sa z nej uvoľňuje sírovodík a amoniak, teda dosť smrdí.“
Priamy prenos pristátia na internete spolu sledovali zástupcovia Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity a Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
