Pred rokom 1989 sa kolotočom darilo. Kam prišli, tam boli stredobodom záujmu po zábave túžiacich Slovákov. Majitelia toho českého, ktorý sa rozložil pri amfiteátri, tvrdia, že tieto časy sú nenávratne preč.
KOŠICE. Po niekoľkých partiách kolotočiarov, ktorí sa v Košiciach zastavili s okukanými atrakciami, sa konečne zablyslo na lepšie časy.
Pri amfiteátri zaparkoval český kolotoč, ktorý neponúka tuctovú reťazovku či húsenkovú dráhu.
Naopak, väčšina jeho atrakcií v Košiciach už dávno, ak ešte vôbec, nebola.
Kočujú od detstva
„Kolotočom a k nim patriacemu kočovnému životu sa venujem odmalička,“ povedala nám Anna Dykovská, ktorá v rozhovore zastúpila manžela Karla. Musel si odskočiť do Poľska, kde bolo treba opraviť haprujúci kamión.
Obaja sú Pražania, no pani Anna sa s nami rozprávala takmer dokonalou slovenčinou. V detstve s rodičmi často kočovala po Slovensku a chodila tu do školy. Preto teraz rada využíva svoje znalosti „cudzieho“ jazyka.
„Manžel i ja pochádzame z kolotočiarskych a cirkusových rodín, ktorých korene siahajú do polovice 19. storočia. Moji rodičia cestovali po republike s tzv. Glóbusom smrti, čo bola veľká zamrežovaná guľa s priemerom asi sedem metrov, v ktorej sa hore-dolu jazdilo na motorkách. Starí rodičia môjho otca i mamy boli kolotočiari alebo vlastnili bábkové divadlo.“
Rodokmeň manžela pani Anny tvoria tak isto cirkusanti a kolotočiari. Išlo o rody preslávené týmito povolaniami. Spomenula mená ako Kaiser, Laghi, Rychter, Lagron a ďalšie. Samozrejme, Dykovský.
„Pokračujeme v tradíciách našich predkov. Kolotoče máme v krvi, už sa od toho nedá odísť,“ tvrdí pani Anna.
Najďalej v Odesse
Sezóna sa pre Dykovských začína v marci, keď ju v Prahe otvárajú účasťou na slávnej Matějskej pouti. Potom sa presunú na prvú „štáciu“ podľa dopredu zostaveného plánu. Za rok stihnú vystriedať asi 15 stanovíšť a na každom sa zdržia rôzne.
Ak ide iba o nejaký jarmok, tak maximálne týždeň, ak o väčšie mesto či miesto, kde je o ich atrakcie záujem, tak aj trikrát dlhšie. Záver sezóny trávia v Prahe v Počerniciach, kde zimu strávia opravovaním techniky a prípravou na ďalšiu sezónu.
„Kým sme prišli do Košíc, boli sme v Trnave na jarmoku a potom v Pezinku,“ pokračuje pani Anna. „Nie vždy platí, že najviac sa vyplatí zastaviť sa vo veľkom meste. Niekedy je na vidieku väčší záujem, lebo tam až tak často, ak nie vôbec, kolotoče nechodia. Ľudia z okolia sú potom radi, že aj oni sa môžu zabaviť.“
Pražský kolotoč sa najčastejšie pohybuje po osi Česko, Slovensko a Poľsko. Najďalej bol v ukrajinskom meste Odessa, na brehu Čierneho mora. Strávil tam dva mesiace, aby sa minimálne vrátili náklady na cestu. Záujem bol vraj veľký, trmácať sa toľkú diaľku sa im vraj oplatilo.
„Nechcem, aby to vyzeralo účelovo, ale najspokojnejší sme na Slovensku. Platilo to ešte za éry mojich rodičov. Slováci nás vždy dobre prijali, ľudia sa tu vedia odviazať. Česi sú po tejto stránke vážnejší, nevedia sa tak od srdca zabaviť,“ prezradila pani Anna.
S kolotočmi prišli do Košíc po prvý raz, no ona má prvú návštevu za sebou. S rodičmi a ich glóbusom smrti bola v roku 1976 na Košickom vinobraní.
Ako na Nový rok, tak...
Najväčšími spomedzi atrakcií pražského kolotoča sú Booster a Bungee katapult.
Prvou sú dve rotujúce ramená s dĺžkou asi 20 metrov, ktoré majú na oboch koncoch po štyri sedadlá.
Tie rotujú nezávisle od ramien a na posádku pôsobia preťažením 4G.
Bungee katapult je guľa s dvoma sedadlami a keď sa gumené lano dole napne, vystrelí ju s preťažením až 5 G.
„O tieto dve atrakcie je medzi návštevníkmi najväčší záujem,“ potvrdzuje pani Anna.
„Nepamätám sa na niečo také, že by niekomu prišlo na Boosteri alebo v guli zle. Možno ľudia s búrkou v žalúdku niekam rýchlo odbehnú a tam to na nich príde... Najmä mladí radi výskajú a kričia, ale to je pri takom adrenalínovom zážitku normálne. Skôr by ma prekvapilo, ak by niekto nedával svoje emócie vôbec najavo.“
Záujem o ostatné atrakcie je menší, ale nedá sa povedať, že žiadny. Najmä deti sú šťastné, keď si môžu zalietať na helikoptére, zajazdiť na autodróme alebo v člne na hladine bazéna. Siláci si môžu vyskúšať svaly pri kope do brány alebo úderom kladiva do silomeru.
S Bungee guľou súvisí príhoda, na ktorú si pani Anna spomenula.
„Na Silvestra sme boli v poľskom Zakopanom. Keď sa blížila polnoc, každý chcel byť vystrelený úderom polnoci. Žiaľ, doslova pár minút pred dvanástou sa pokazila nejaká súčiastka a z vystreľovania nebolo nič. Manžel to po dvoch hodinách opravil, ale záujem ľudí už medzitým opadol.“
Čo však bolo horšie, potvrdilo sa známe príslovie: ako na Nový rok, tak po celý rok. Ten najbližší vraj manželov Dykovských sprevádzala jedna porucha za druhou.
Jednu opravili, za krátky čas sa objavila ďalšia. Bol to jediný rok, v ktorom zaznamenali stratu.
Komfort aj v karavane
Mobilnú karavánu rodiny Dykovských a dvoch či troch ďalších tvorí asi poltucet transportných kamiónov a viacero karavanov. V nich takmer celý rok bývajú tak, ako väčšina z nás v panelákoch či rodinných domoch.
Majú tam všetko, čo potrebujú. Okrem klasickej práčky, chladničky, LCD televízora do neho patrí napríklad obývačková stena či pohodlný gauč. Samozrejme, kúpeľňa s toaletou.
„Keďže sme v takýchto podmienkach vyrastali, manžel i ja sme si na tento štýl bývania zvykli. Kým niektorí z našej partie sa aspoň na dva-tri zimné mesiace presťahujú do bytov, my ostávame v karavane. Za nič na svete by sme ho nevymenili.“
Pri otázke, či sa dá z kolotočov vyžiť a ako dlho ešte budú kočovať z miesta na miesto, pani Anna zneistela. „Z roka na rok je to ťažšie,“ priznáva.
„Kedysi stačilo niekam prísť s retiazkovým kolotočom, horskou dráhou a strelnicou. Teraz sú ľudia náročnejší, techniku musíme neustále inovovať. Nás zatiaľ v zisku držia obe najväčšie atrakcie, ktoré sme ako zánovné kúpili v Taliansku. Neboli lacné. Napríklad Booster stál 2,5 milióna českých korún a stále ho splácame.“
Z Košíc sa pražskí kolotočiari presunú do Brezna a odtiaľ do Liptovského Mikuláša. Pani Anna si zaželala, aby táto návšteva v metropole východu nebola posledná a aby k nám prišli s ďalšou ľudí priťahujúcou atrakciou, ako sú Booster a Bungee guľa.
Super adrenalín
Keď sme sa boli v utorok popoludní na kolotoče pozrieť, prichádzali prví záujemcovia o adrenalínové zážitky. Ako prvých sme vyspovedali Košičanov Michala a Ľudovíta po jazde na rotujúcom Boosteri.
„Bol to masaker. Brutálne preťaženie. Miestami som chcel vystúpiť. Mám 13 rokov odboxovaných a takto som sa ani v ringu nebál. Super adrenalín,“ pochvaľovali si Michal a jeho spolujazdec dodal: „Bol to super zážitok. Najprv bol hore, kam sme pomaly stúpali, krásny výhľad. Potom sa to spustilo smerom dozadu šialenou rýchlosťou. Mal som pocit, že niekam nekontrolovateľne padám.“
Pod Bungee katapultom sme natrafili na dve vysokoškoláčky. Partia ich práve hecovala, aby sa nebáli a sadli si do gule. Daniela a Veronika si napokon lístky kúpili, no chvíľu im trvalo, kým našli aj odvahu sadnúť si do sedadiel, nechať sa pripútať a vystreliť k oblohe.
„Bol to najlepší zážitok v mojom živote,“ výskala Daniela ešte aj na zemi. „Mali sme včera ťažký zápočet z anatómie a dnes z biológie. Toto bola najlepšia forma resetu. Teraz sme žhaví do ďalšieho vzdelávania,“ dodala so smiechom.
Veronika nebola na emócie skromnejšia. „Ak sa niekto chce cítiť slobodne, mal by toto určite vyskúšať. Stobodový adrenalín.“
Na otázku, že pred nasadnutím do gule príliš odvážne nevyzerali, Daniela odpovedala: „Keď som sa tam posadila, okamžite som začala premýšľať nad doterajším životom a bolo mi ľúto, že som sa nevyspovedala.“
Veronika dodala: „Ja som si zas nebola istá, či ma to udrží.“
Michal a Ľudovít v sedačkách Boostera. Z adrenalínovej jazdy boli nadšení. Ako všetci ostatní.
Daniela s Veronikou v Bungee katapulte. Konečne sa usadili v guli a čakajú na štart.
Už sú vo vzduchu a lietajú hore dole. Dievčatá boli zo zážitku nadšené.
Pani Anna vo svojej obývačke. Od tých panelákových sa v ničom nelíši. Foto k článku: Róbert Bejda
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
